Sobota 07.decembra 2013 sa niesla v znamení viacerých úkazov, niektoré vyžadovali veľké úsilie na ich vyriešenie. Bol to ale znamenitý deň a rozhodne stál za to.
Všetko to začalo výstrahami druhého a tretieho stupňa pred víchricou, snežením a stavo, že človek by si myslel, že nastáva koniec sveta. Samozrejme, nemohol, lebo ho máme naplánovaný s Radianom, všetci budete včas srdečne pozvaní :-P. Prirodzene, som si to strihol peši a trošku si aj zalietal, ten náraz vetra za blokom Slnečnica stál za to. Ale šťastne som došiel na stanicu a čakal na vlak.
Môj obrnený vlak triedy Stellarion (kódové označenie R 606 Liptov) dorazil načas. Nasadol som do kupé ku trom starším ľuďom a začal čítať Zaklínača VI - Věž vlaštovky. To sa skončilo veľmi rýchlo, pretože sa rozprúdila prudká debata o globálnych katastrofách, hromadných vymieraniach, genetike, futbale, výskume a mnohých iných veciach a moja myseľ pracovala na plné obrátky. Vo vrútkach som ale osamel a do Trenčína mi robil spoločnosť plavovlasý vedmák a jeho družina. Pre znalcov urrrva mať! :-D
Potom som dorazil do Trenčína so sedemminútovým meškaním, čo je v ponímaní ZSSK v podstate načas a moja hostiteľka Veroniké ma zaviedla do Čajovne pod hradom. Musím podotknúť, že personál bol vtipný, veľmi mi to pripomenulo náš skamenelý kardamón (Radian :-D ). Potom sa rozprúdila debata, spomienka a prípravy na larp a plány do budúcna. Atmosféru doplnila vodná fajka s tabakom Al Fakher - Višňa a celkovo to bolo veľmi pekné. Zafírový plášť a obrana pred zimou.
Potom cesta na stanicu, kde som nastúpil na upgradovanú verziu vlaku, IC 507 Kriváň a vydal som sa domov. Tentokrát som poradil pani niekoľko slov do krížovky a čítal už spomínanú knihu. Skoro by som ju dočítal, lenže zabudol som, že IC v Štrbe, na rozdiel od rýchlika, nestojí! Našťastie som sa spamätal vo Svite a stihol som vystúpiť v Poprade.
Doma som už len dopozeral Útek zo Sibíre, dočítal Zaklínača a ľahol spať.
Jedno ma mrzelo, že som nestihol úvod do Nightbane Tour 2, ale zážitky z mesta Matúša Čáka to vynahradili najlepšie, ako sa dalo.
Pekné čítanie, Páperíčko :-)
nedeľa 8. decembra 2013
sobota 26. októbra 2013
Paintball a Páperíčkov unavený miniblog
Dnešok bola veľmi vydarená sobota. A tak s prihliadnutím na momentálne zaseknutie literárnej inšpirácie píšem jeden malý príspevok.
Deň začal blbo, lebo po postapokalyptickom sne som v panike ráno vstával, že som prespal budík. Veľmi rýchlo som si stihol uvedomiť, že je sobota. Na nešťastie som rýchlo stihol byť zamestnaný a na dospatie už nebolo ani myšlienky.
Tak po sprche som pretriedil obrázky z hry a popísal s mojou drahou. Potom sa objavila kamarátka z larpu a role-play sa opäť zaujímavo posunul. Som veľmi rád, bola to výborná hra.
Potom utekačka na paintball, kde sme stretli super chlapíka, ktorý ochotne nám radil a vychádzal v ústrety našim požiadavkám. A k samotnej hre. Bola to pecka, adrenalín, keď vám ticho a kroky naháňajú najväčší strach. A hrali sme aj po zotmení a to dalo zážitku nový rozmer. Lepšie ako káva.
Potom jedna pracovná vec a hor sa na posedenie s kamarátmi. Proste, trochu síce mrzí, že som nestihol kartičky, ale zasa vyvážené to bolo viac ako statočne.
Napísal by som aj dlhšie, ale celkom sa mi drieme a to chcem stihnúť ešte pár screenov zo Skyrimu. Tak to bola v skratke Páperkova neobyčajná sobota.
Držte sa,
Páperíčko
Deň začal blbo, lebo po postapokalyptickom sne som v panike ráno vstával, že som prespal budík. Veľmi rýchlo som si stihol uvedomiť, že je sobota. Na nešťastie som rýchlo stihol byť zamestnaný a na dospatie už nebolo ani myšlienky.
Tak po sprche som pretriedil obrázky z hry a popísal s mojou drahou. Potom sa objavila kamarátka z larpu a role-play sa opäť zaujímavo posunul. Som veľmi rád, bola to výborná hra.
Potom utekačka na paintball, kde sme stretli super chlapíka, ktorý ochotne nám radil a vychádzal v ústrety našim požiadavkám. A k samotnej hre. Bola to pecka, adrenalín, keď vám ticho a kroky naháňajú najväčší strach. A hrali sme aj po zotmení a to dalo zážitku nový rozmer. Lepšie ako káva.
Potom jedna pracovná vec a hor sa na posedenie s kamarátmi. Proste, trochu síce mrzí, že som nestihol kartičky, ale zasa vyvážené to bolo viac ako statočne.
Napísal by som aj dlhšie, ale celkom sa mi drieme a to chcem stihnúť ešte pár screenov zo Skyrimu. Tak to bola v skratke Páperkova neobyčajná sobota.
Držte sa,
Páperíčko
pondelok 16. septembra 2013
Na tri dni v ríši fantastiky (IstroCon 2013)
Občas sa chcem vydať na miesta, kde sa prelínajú svety a kde stretnete svoje sny, oživené do krásy. Vtedy sa naplno prejaví sila predstáv a už nepíšete príbeh, ale on píše vás. Ale pekne po poriadku.
Dámy, páni, pohodlne sa usaďte, stíšte svoje mobilné telefóny, začíname. :-)
Prológ som začal v štvrtok večer cestou do Košíc, kde som doplnil posledné veci do inventára a užil si poslednú noc v posteli pred IstroConom.
Ráno sme vyrazili, cesta prebehla relatívne rýchlo, až na trochu nervóznu sprievodkyňu vo vlaku to bolo ok, pokecali sme, posmiali sa, najmä s Tenem a Aerom.
Došli sme do Bratislavy a moje kroky smerovali do sci-fi salónu, kde som stretol Elendilku, vedúcu sekcie. Podali sme si ruky a hneď sme kecali ako dlhoroční kamaráti. Nasledoval "piknik", kde sa pridala aj Mel (vedie fantasy) a nakoniec sme asi pätnásti blbli na rovnakej myšlienkovej vlne. Udalosť, ktorá mi na Conoch chýbala.
Väčšinu svojho času som strávil na prednáškach, spomeniem netradične pojatý Warhammer 40k, cyberpunkové šialenstvo Tsutomu Niheia v podaní Romana "RoSzomaka" Szomolaia, dve Radove, najmä tá, kde zadupával pod zem nepodarené filmové adaptácie, prednáška o Babylone 5 z Bab-conu od Šaňa Schneidera (veľmi pekné video, najmä to in memoriam cast). Dal som šancu aj prednáškam o tsundere v anime (navonok drsné dievča, vnútri citlivá), na ktorej som líhal na zem od smiechu. A samostatne, bolo mi cťou vypočuť si velikána Ondreja Herca, ktorý napriek zdravotným problémom predviedol prvotriedny výkon, moja poklona.
Samozrejme, že som si prednášal aj svoje tri prednášky. Sobotu som odkrútil v anime sekcii (Black Rock Shooter), v nedeľu som z fantasy (Motívy v Pohraničí od V.Šlechtu) prešiel do sci-fi (Oggredovská sci-fi a temná vízia postapokalyptickej Európy), kde som svoj program končil. Vyšli výborne, anime ma bavila aj s asistenciou publika, na sci-fi prišli aj ľudia z fantasy, čo viac si možno priať. Akurát, že na fantasy prednáške som mal publikum, ktoré cyklus nepoznalo, mohol som reprízovať prednášku spred roku :-D ale celkovo spokojnosť.
Ale IstroCon nie je len o prednáškach. V hesle tohto ducha som skončil pri Babylon 5 sekcii, chalani ma namotali a neľutujem, že som privolil. Konečne som si splnil aj záväzok voči svojmu balíku z WoW TCG a zahral s ním, k tomu sa ale ešte dostanem. Regli sme sa na MTG (Magic the Gathering) a urobil som nájazd na plagáty. Zhliadol som anime - Ghost in the Shell: Arise a vedel by som rozprávať ďalej. Trochu akurát zamrzí, že som nestihol Michala Ivana, nie je ale všetkým dňom koniec.
Chcel by som len chváliť, ale po prvé, bolo by to neúprimné a po druhé, ono vždy sa niečo nepodarí, ale práve tam sa dá posúvať dopredu. Išlo o drobnosti, ale spomeniem. Cesta naspäť a drzá predavačka na stanici narušilo doznievanie dobrej nálady.
Viac sa mi ale nepáčil "workshop" vo WoW TCG. Tu adresujem veľkú výčitku tým, ktorí to mali pod palcom, pretože ten názov bol prinajmenšom nepravdivý. Práve tu som vytiahol svoj deck z MSR 2012, ešte v pôvodnom znení. Keď som si preberal súboj, došlo mi, že počas hry som neurobil žiadnu chybu. Napriek tomu som ale jednej dopustil. Nemal som sa vôbec púšťať do hry. Mladý chalan sa ma spýtal na čo hrám a nakoniec to uzavrel so slovami, že berie "fun deck". Pod týmto pojmom si predstavíte niečo, čo ste si postavili pre zmenu, aby ste testli nové karty, hocičo. Ja som bol core, chalan hral ťažký classic. trikrát som prehral, rozhodla jedna karta. Nakoniec si vypýtal môj deck, zhruba ho prešiel a štýlom - toto tu je čo, toto nehraj, toto vymeň, mi ho vrátil späť a mne padla sánka.
Po prvé - nepýtal som sa ho o radu, chcel som si zahrať. A keby aj, pozriem deck detailne a dám námety, niečo na premýšľanie. Nie surovo skonštatujem, že "okej, ale na figu". Aby som mu nekrivdil, dal mi aj uznanie, že deck sa mu celkom páči.
Po druhé - z fun decku sa vykľul deck ladený dva roky! Nehnevajte sa, takýto balík sa neskladá dva roky, alebo zjavne máme odlišné predstavy o zábave.
Aby som to zhrnul, workshop je o pomoci hráčom posunúť sa ďalej, nie o hladení si vlastného ega. Neupieram mu kvalitu, našiel som v ňom zdarného súpera, ale mizerného učiteľa.
Aby som ale toľko nekritizoval, naozaj som si zapamätal hlavne grandiózny dojem z celého conu, osobne chcem pochváliť Elen a Sainta so Spookym, s ich sekciami sa polupracuje vynikajúco, ide o ľudí par excellance, dúfam, že raz aj Sainta stretnem osobne. Komunikácia ohľadom prednášok a ich ochota mi pomohli pri ich príprave a za výborný výsledok vďačím aj a predovšetkým im.
Veľmi sa teším na ďalšie takéto akcie a určite si niečo pripravím do budúcna. Nakoniec sa však predsa len dostavil šťastný koniec a to stretnutie s milou dievčinou, ktorá sa s nami pustila do búrlivej diskusie o fantastike a všetkom s tým súvisiacim.
Trochu som vás zahltil, ja viem, ale o zážitkoch z IstroConu, by sa dalo písať na niekoľko príspevkov. Ešte spomeniem Cela, ľudí z larpu a všetkých tých, ktorí tomu pozitívnemu výdatne prispeli.
Takže do skorého videnia!
Páperíčko
Dámy, páni, pohodlne sa usaďte, stíšte svoje mobilné telefóny, začíname. :-)
Prológ som začal v štvrtok večer cestou do Košíc, kde som doplnil posledné veci do inventára a užil si poslednú noc v posteli pred IstroConom.
Ráno sme vyrazili, cesta prebehla relatívne rýchlo, až na trochu nervóznu sprievodkyňu vo vlaku to bolo ok, pokecali sme, posmiali sa, najmä s Tenem a Aerom.
Došli sme do Bratislavy a moje kroky smerovali do sci-fi salónu, kde som stretol Elendilku, vedúcu sekcie. Podali sme si ruky a hneď sme kecali ako dlhoroční kamaráti. Nasledoval "piknik", kde sa pridala aj Mel (vedie fantasy) a nakoniec sme asi pätnásti blbli na rovnakej myšlienkovej vlne. Udalosť, ktorá mi na Conoch chýbala.
Väčšinu svojho času som strávil na prednáškach, spomeniem netradične pojatý Warhammer 40k, cyberpunkové šialenstvo Tsutomu Niheia v podaní Romana "RoSzomaka" Szomolaia, dve Radove, najmä tá, kde zadupával pod zem nepodarené filmové adaptácie, prednáška o Babylone 5 z Bab-conu od Šaňa Schneidera (veľmi pekné video, najmä to in memoriam cast). Dal som šancu aj prednáškam o tsundere v anime (navonok drsné dievča, vnútri citlivá), na ktorej som líhal na zem od smiechu. A samostatne, bolo mi cťou vypočuť si velikána Ondreja Herca, ktorý napriek zdravotným problémom predviedol prvotriedny výkon, moja poklona.
Samozrejme, že som si prednášal aj svoje tri prednášky. Sobotu som odkrútil v anime sekcii (Black Rock Shooter), v nedeľu som z fantasy (Motívy v Pohraničí od V.Šlechtu) prešiel do sci-fi (Oggredovská sci-fi a temná vízia postapokalyptickej Európy), kde som svoj program končil. Vyšli výborne, anime ma bavila aj s asistenciou publika, na sci-fi prišli aj ľudia z fantasy, čo viac si možno priať. Akurát, že na fantasy prednáške som mal publikum, ktoré cyklus nepoznalo, mohol som reprízovať prednášku spred roku :-D ale celkovo spokojnosť.
Ale IstroCon nie je len o prednáškach. V hesle tohto ducha som skončil pri Babylon 5 sekcii, chalani ma namotali a neľutujem, že som privolil. Konečne som si splnil aj záväzok voči svojmu balíku z WoW TCG a zahral s ním, k tomu sa ale ešte dostanem. Regli sme sa na MTG (Magic the Gathering) a urobil som nájazd na plagáty. Zhliadol som anime - Ghost in the Shell: Arise a vedel by som rozprávať ďalej. Trochu akurát zamrzí, že som nestihol Michala Ivana, nie je ale všetkým dňom koniec.
Chcel by som len chváliť, ale po prvé, bolo by to neúprimné a po druhé, ono vždy sa niečo nepodarí, ale práve tam sa dá posúvať dopredu. Išlo o drobnosti, ale spomeniem. Cesta naspäť a drzá predavačka na stanici narušilo doznievanie dobrej nálady.
Viac sa mi ale nepáčil "workshop" vo WoW TCG. Tu adresujem veľkú výčitku tým, ktorí to mali pod palcom, pretože ten názov bol prinajmenšom nepravdivý. Práve tu som vytiahol svoj deck z MSR 2012, ešte v pôvodnom znení. Keď som si preberal súboj, došlo mi, že počas hry som neurobil žiadnu chybu. Napriek tomu som ale jednej dopustil. Nemal som sa vôbec púšťať do hry. Mladý chalan sa ma spýtal na čo hrám a nakoniec to uzavrel so slovami, že berie "fun deck". Pod týmto pojmom si predstavíte niečo, čo ste si postavili pre zmenu, aby ste testli nové karty, hocičo. Ja som bol core, chalan hral ťažký classic. trikrát som prehral, rozhodla jedna karta. Nakoniec si vypýtal môj deck, zhruba ho prešiel a štýlom - toto tu je čo, toto nehraj, toto vymeň, mi ho vrátil späť a mne padla sánka.
Po prvé - nepýtal som sa ho o radu, chcel som si zahrať. A keby aj, pozriem deck detailne a dám námety, niečo na premýšľanie. Nie surovo skonštatujem, že "okej, ale na figu". Aby som mu nekrivdil, dal mi aj uznanie, že deck sa mu celkom páči.
Po druhé - z fun decku sa vykľul deck ladený dva roky! Nehnevajte sa, takýto balík sa neskladá dva roky, alebo zjavne máme odlišné predstavy o zábave.
Aby som to zhrnul, workshop je o pomoci hráčom posunúť sa ďalej, nie o hladení si vlastného ega. Neupieram mu kvalitu, našiel som v ňom zdarného súpera, ale mizerného učiteľa.
Aby som ale toľko nekritizoval, naozaj som si zapamätal hlavne grandiózny dojem z celého conu, osobne chcem pochváliť Elen a Sainta so Spookym, s ich sekciami sa polupracuje vynikajúco, ide o ľudí par excellance, dúfam, že raz aj Sainta stretnem osobne. Komunikácia ohľadom prednášok a ich ochota mi pomohli pri ich príprave a za výborný výsledok vďačím aj a predovšetkým im.
Veľmi sa teším na ďalšie takéto akcie a určite si niečo pripravím do budúcna. Nakoniec sa však predsa len dostavil šťastný koniec a to stretnutie s milou dievčinou, ktorá sa s nami pustila do búrlivej diskusie o fantastike a všetkom s tým súvisiacim.
Trochu som vás zahltil, ja viem, ale o zážitkoch z IstroConu, by sa dalo písať na niekoľko príspevkov. Ešte spomeniem Cela, ľudí z larpu a všetkých tých, ktorí tomu pozitívnemu výdatne prispeli.
Takže do skorého videnia!
Páperíčko
streda 28. augusta 2013
Koniec kartičiek?
Nie je to tak dávno, čo asi každý z komunity začal spriadať smelé plány na zostavenie balíkov, ktoré by mohli na blížiacich sa majstrovstách Slovenska vo WoW TCG narobiť poriadny vietor a dobre sa umiestniť. Ale to sa čoskoro zmenilo.
Samozrejme, že aj ja som sa pustil do príprav. Nechcel som ísť na MSR, ale doniesť dobrý balík na IstroCon a ukázať, čo za zverstvá sa rodia pod Tatrami. Na tento účel som zvolil opäť balík, ktorý postupne rozoberie súpera ako záchodový papier, teda z kategórie tých, ktoré nedajú ani jedno zranenie, ale kde má súper karty? Aha, žiadne už nemá, takže prehral. Pekné plány, kým neprišla ona správa.
Najprv Cryptozoic, potom Blizzard, teda tí, ktorí to zastrešujú, povedali - boli ste fajn, ale kašleme na to, WoW TCG už končí, ďakujeme, že ste leteli s našimi aerolíniami.
A nastalo bilancovanie, prekvapené krútenie hlavou a úvahy. Ale hlavne som videl ako sa krásne prejavili charaktery ľudí. V zásade šlo o tri skupiny.
Prvá sa k tomu postavila - ta, super, sa na to môžem *******. Výlevy na fórach, ako je všetko v pytli a oni už na to kašlú a nikdy sa do ničoho podobného nepustia. S drobnými odchýlkami nejako takto vyzerali ich príspevky.
Druhá skupina mala zasa názor - ok, bolo fajn, ale je tu nová kartová hra od tejto firmy (Hearthstone), poďme ju hrať. Prečo nie? Osobne som sa ale nepriklonil k tejto možnosti, pretože to, čo Blizzard urobil, sa ináč, ako rana pod pás, nedá nazvať.
Ale boli aj takí, ktorí odporovali... A to je tretia skupina, kam som hneď zapadol ja. už som to písal mna viacerých miestach, takže len zhrniem. Pokračujem v kartičkách, samozrejme, že prejdú upratovaním, skrátka zoštíhlenie sa nevyhne ani mojim zásobám. Ale prestať hrať? Ha, dobrý pokus. Nikto mi nebude vravieť, že mám prestať, stane sa tak, až tak poviem ja. Nevadí mi ani, že nebudú oficiálne turnaje, veď práve hráči robia hru.
Ostávam, dokončím načaté balíky a zvedieme ešte kopec zaujímavých a dychberúcich súbojov v rámci komunity. Pretože je to dobrá komunita. Ako budem citovať - množstvo kartoviek je už aj päť rokov mŕtvych a ľudia ich stále hrajú, akoby sa nič nestalo.
Samozrejme sme sa smiali na konšpiračných teóriách. Napríklad, že Blizzard počká, kým všetci v návale zlosti sa zbavia kartičiek a potom - vypočuli sme vašu prosbu, edícia 8, páni!. Alebo spoplatnia zatiaľ free-to-play Hearthstone. Smutné je to, že oba ťahy mi prídu od nich uskutočniteľné.
Samozrejme, že nastane trochu zmena a asi zrejme prejdeme na Magic the Gateringkde chcem tiež robiť aj judgea (rozhodcu). V mojej preferencii je Yu-Gi-Oh, ale jeho komunita je na Slovensku žalostne malá, možno IstroCon zmení môj názor. Navyše, nechcem trhať komunitu. Tak teda tam, kde mnohí zahadzujú zbrane a púšťajú sa na bezhlavý útek, ja si len pevnejšie pritiahnem remence mojej šable, prehodím si plášť cez chrbát, nasadím prilbu a vykročím k výzvam, ktoré môže WoW TCG ponúknuť.
Trochu som sa rozpísal, ale keď to ide, tak to ide :-P
Páperíčko
Samozrejme, že aj ja som sa pustil do príprav. Nechcel som ísť na MSR, ale doniesť dobrý balík na IstroCon a ukázať, čo za zverstvá sa rodia pod Tatrami. Na tento účel som zvolil opäť balík, ktorý postupne rozoberie súpera ako záchodový papier, teda z kategórie tých, ktoré nedajú ani jedno zranenie, ale kde má súper karty? Aha, žiadne už nemá, takže prehral. Pekné plány, kým neprišla ona správa.
Najprv Cryptozoic, potom Blizzard, teda tí, ktorí to zastrešujú, povedali - boli ste fajn, ale kašleme na to, WoW TCG už končí, ďakujeme, že ste leteli s našimi aerolíniami.
A nastalo bilancovanie, prekvapené krútenie hlavou a úvahy. Ale hlavne som videl ako sa krásne prejavili charaktery ľudí. V zásade šlo o tri skupiny.
Prvá sa k tomu postavila - ta, super, sa na to môžem *******. Výlevy na fórach, ako je všetko v pytli a oni už na to kašlú a nikdy sa do ničoho podobného nepustia. S drobnými odchýlkami nejako takto vyzerali ich príspevky.
Druhá skupina mala zasa názor - ok, bolo fajn, ale je tu nová kartová hra od tejto firmy (Hearthstone), poďme ju hrať. Prečo nie? Osobne som sa ale nepriklonil k tejto možnosti, pretože to, čo Blizzard urobil, sa ináč, ako rana pod pás, nedá nazvať.
Ale boli aj takí, ktorí odporovali... A to je tretia skupina, kam som hneď zapadol ja. už som to písal mna viacerých miestach, takže len zhrniem. Pokračujem v kartičkách, samozrejme, že prejdú upratovaním, skrátka zoštíhlenie sa nevyhne ani mojim zásobám. Ale prestať hrať? Ha, dobrý pokus. Nikto mi nebude vravieť, že mám prestať, stane sa tak, až tak poviem ja. Nevadí mi ani, že nebudú oficiálne turnaje, veď práve hráči robia hru.
Ostávam, dokončím načaté balíky a zvedieme ešte kopec zaujímavých a dychberúcich súbojov v rámci komunity. Pretože je to dobrá komunita. Ako budem citovať - množstvo kartoviek je už aj päť rokov mŕtvych a ľudia ich stále hrajú, akoby sa nič nestalo.
Samozrejme sme sa smiali na konšpiračných teóriách. Napríklad, že Blizzard počká, kým všetci v návale zlosti sa zbavia kartičiek a potom - vypočuli sme vašu prosbu, edícia 8, páni!. Alebo spoplatnia zatiaľ free-to-play Hearthstone. Smutné je to, že oba ťahy mi prídu od nich uskutočniteľné.
Samozrejme, že nastane trochu zmena a asi zrejme prejdeme na Magic the Gateringkde chcem tiež robiť aj judgea (rozhodcu). V mojej preferencii je Yu-Gi-Oh, ale jeho komunita je na Slovensku žalostne malá, možno IstroCon zmení môj názor. Navyše, nechcem trhať komunitu. Tak teda tam, kde mnohí zahadzujú zbrane a púšťajú sa na bezhlavý útek, ja si len pevnejšie pritiahnem remence mojej šable, prehodím si plášť cez chrbát, nasadím prilbu a vykročím k výzvam, ktoré môže WoW TCG ponúknuť.
Trochu som sa rozpísal, ale keď to ide, tak to ide :-P
Páperíčko
pondelok 22. júla 2013
Kráľovstvo Vína 2013
Po dlhšom čase sa ozývam, navyše už aj z civilizácie, pretože veľa holubov by bolo treba na to, aby som spísal všetko, čo mám na srdci. Ako sa iste domnievate, bude to z larpu Kráľovstvo vína, o dojmoch, príbehoch, postavách a všetkom, čo k tomu neodmysliteľne patrí.
Priznám sa, cesta na túto udalosť bola veľmi tŕnistá a chýbalo len veľmi málo, aby som na tomto larpe nebol. Našťastie, všetko sa stihlo vyriešiť a ja som mohol ísť.
Otázkou bolo, čo budem hrať. Nechcelo sa mi trepať s brnením, a hoci by bol Alessar podľa herných pravidlách o zraneniach nesmrteľný, zo zoznamu som ho vyškrtol. Vtedy mi skrslo v hlave, že si raz za čas môžem zahrať aj niečo vznešenejšie, tak som zvolil knieža Noranora, vyslanca vznešeného kniežaťa Elanáriona I., pána Kniežatstva Východných Zemí (nech je pochválené jeho meno :-P)
Už som niekde spomínal, že zbožňujem, ako sa moje postavy píšu samé? Tak to bolo aj v tomto prípade, už večer v krčme som začal pri ľuďoch rozprávať o mojej krajine, mytológii vo viere v Dvojitý Mesiac - Temný a Svetlý (musím prestať pozerať My Little Pony - Friendship is Magic :-D ), dokonca som si zahral aj dva miniquesty, ktoré som vymyslel doslova a do písmena na kolene. Jedine, čoho som sa herne bál bola cena za moju ochranu pri vyjednávaní s trollmi, šesť strieborných som nakoniec vyriešil neherne, hoci ma žoldnieri potom chceli zabiť. :-P
Ďalší deň sa začal útokom na karavánu a potom som došiel do dediny. Ihneď som sa stretol s pánom Albertom (Magda Biščová) v čajovni, potom sme išli oslobodzovať slečnu Jasmínu (Veronika "Naty" Herceková). Dopadlo to dobre a som až prekvapený, ako rýchlo sa dostavili prvé neherné prestávky. Najlepšia hláška bola "Som vyslanec a potrebujem ochranu", ktorá nás postavila mimo hru na asi pätnásť minút, čo bol rekord :-D. Potom som sa hlavne stretával s Alizee (meno žiaľ neviem, zabudol som :-) ), s ktorou som aj neskôr trénoval vo vojenskom tábore.
Na tomto larpe som zažil aj perfektné privítanie (dáš si víno?), excelentného retardovaného kráľovského vyslanca (klobúk dole, naozaj to bol arogantný titulovaný buzerant :-D), kamaráta, ktorý mi umožnil prežiť bitku s trollmi, večerné posedenie pri trolloch, pričom hry, ktoré sme hrali nemôžem verejne popísať :-D, spoznanie Kláry z Budmeríc, stretnutia so starými známymi ako už spomínaná Naty, Lucka Rajčová, Trollovia, Voloďa Heger, Marek Minárik, Aďo, Ivka Pristachová, Dušan Kajan, Daniel Furka, Terézia "Teriko" Hegerová, Erich a mnohí ďalší, naozaj by ste si zaslúžili za predvedenú hru titulky :-)
Za spomenutie stojí aj čierny rytier, ktorý sa potom zmenil na "mončičáka", pretože mu odišiel hlas, všeobecne chlapci z tábora, ktorí mi dali prezývku "Východniar", spomínanie na časy na Fante (WoW server) a samozrejme dobré vínko, medovina a koktavá malinovka, ktorej som sa našťastie vyhol :-D.
Trošku mi vadilo akurát, že druhý deň sa strašne chaoticky začalo questiť a že istí ľudia nezvládali hru a dokonca sa činili aj mimoherne, všetci vedia, povie toľko, že ten troll bol vykastrovaný. A možno aj to, že som nebol v podsvetí :-P. Nuž ale posolstvo bolo doručené, odslúžil som čas vo Vlčích strážach vládcovia vo Vlčích skalách sa menili ako na bežiacom páse a knieža bude mať na ceste domov námety na zamyslenie.
Neviem, čo budem hrať na budúcom larpe, je možný aj Alessarov návrat (pána Stroma), ale jedno viem iste. Tie štyri dni bez sprchy, civilizácie a technických výdobytkov mi za to stáli. A ešte jeden spojler - beriem aj posily! Všetko dobré a ďakujem všetkým za hru.
Páperíčko
Epilóg - knieža Noranor a jeho ďalší osud.
Po tom, ako sa vlády ujal vyslanec Kruppe z Norveidu, mu Noranor predniesol svoje posolstvo, kde sa zaviazal chrániť osadu Vlčie skaly. Ráno sa vydal na cestu do svojho panstva v Elthinone, pričom so sebou vzal aj Jasmínu, ktorú neskôr prepustil na slobodu, dostatočne ďaleko, kde ju nebolo treba chrániť, dodržal sľub, odpustil žoldnierom, ktorí ho chceli zabiť a vyplatil im odmenu s bohatou prémiou, niektorí v jeho armáde ostali slúžiť na dlhý čas.
Málokto vie, že sa bezhlavo zamiloval do Alizee, ktorú neskôr pozval na svoje panstvo, kde ju požiadal o ruku. Povráva sa, že ho prijala a ich manželstvo bolo jedným z najkrajších, aké Kniežatstvo Východných Zemí pamätalo. Kroniky spomínajú aj tri deti, synov Firiana a Ketrena, ale najkrajšia bola jednoznačne dcérka Amuriviel, ktorá dostala meno po bytostiach z Lesov Divokej révy na znak dobrej vôle.
Osada upadla v nemilosť, ale Noranor bol nútený brániť Elthinon pred spojeným vpádom Abstinentov a obyvateľov Barbárie, kde v dlhom ťažení nakoniec drvivo zvíťazil, bol však ťažko ranený a prebodnutie pľúc mu robilo starosti do konca jeho dlhého života. Vládol vo svojom panstve osvietene a povráva sa, že sa do osady Vlčie Skaly niekoľkokrát vrátil, a navštívil aj kraje ako Norveid, Ohnivú Zem, Gréciu a mnohé ďalšie. Isté je, že sa vydal aj na sever ku trollom, kde ho na prekvapenie prijali láskavo, vraj za to mohli dobré vzťahy s trollmi od vlčích skál. Zmluvy, ktoré uzavrel, nikdy neporušil.
Do konca svojho života ctil skromnosť, vieru v Dvojitý Mesiac a tolerantnosť ku všetkým, ktorí ctili zákony jeho vládcu, kniežaťa Elanáriona I. Na sklonku svojho života zveril vládyu nad panstvom svojej dcére Amuriviel, jeho synovia velili armádam elthinonského panstva, povráva sa, že hranice Elthinonu neboli ani za Noranorovej, ani za Amurivielinej vlády pokorené. Umrel v deň, kedy skončil nov spoločne so svojou milovanou ženou a pochovaný je v Atrantskej mohyle, kde ležia všetci z lénnej dŕžavy Elthinon.
(je to malá mimoherná vložka, prosím neberte to ako manipulovanie s postavami, je to také poďakovanie všetkým, ktorí tam boli a zároveň dúfam, že vás to poteší. Držte sa všetci, Páperko)
Priznám sa, cesta na túto udalosť bola veľmi tŕnistá a chýbalo len veľmi málo, aby som na tomto larpe nebol. Našťastie, všetko sa stihlo vyriešiť a ja som mohol ísť.
Otázkou bolo, čo budem hrať. Nechcelo sa mi trepať s brnením, a hoci by bol Alessar podľa herných pravidlách o zraneniach nesmrteľný, zo zoznamu som ho vyškrtol. Vtedy mi skrslo v hlave, že si raz za čas môžem zahrať aj niečo vznešenejšie, tak som zvolil knieža Noranora, vyslanca vznešeného kniežaťa Elanáriona I., pána Kniežatstva Východných Zemí (nech je pochválené jeho meno :-P)
Už som niekde spomínal, že zbožňujem, ako sa moje postavy píšu samé? Tak to bolo aj v tomto prípade, už večer v krčme som začal pri ľuďoch rozprávať o mojej krajine, mytológii vo viere v Dvojitý Mesiac - Temný a Svetlý (musím prestať pozerať My Little Pony - Friendship is Magic :-D ), dokonca som si zahral aj dva miniquesty, ktoré som vymyslel doslova a do písmena na kolene. Jedine, čoho som sa herne bál bola cena za moju ochranu pri vyjednávaní s trollmi, šesť strieborných som nakoniec vyriešil neherne, hoci ma žoldnieri potom chceli zabiť. :-P
Ďalší deň sa začal útokom na karavánu a potom som došiel do dediny. Ihneď som sa stretol s pánom Albertom (Magda Biščová) v čajovni, potom sme išli oslobodzovať slečnu Jasmínu (Veronika "Naty" Herceková). Dopadlo to dobre a som až prekvapený, ako rýchlo sa dostavili prvé neherné prestávky. Najlepšia hláška bola "Som vyslanec a potrebujem ochranu", ktorá nás postavila mimo hru na asi pätnásť minút, čo bol rekord :-D. Potom som sa hlavne stretával s Alizee (meno žiaľ neviem, zabudol som :-) ), s ktorou som aj neskôr trénoval vo vojenskom tábore.
Na tomto larpe som zažil aj perfektné privítanie (dáš si víno?), excelentného retardovaného kráľovského vyslanca (klobúk dole, naozaj to bol arogantný titulovaný buzerant :-D), kamaráta, ktorý mi umožnil prežiť bitku s trollmi, večerné posedenie pri trolloch, pričom hry, ktoré sme hrali nemôžem verejne popísať :-D, spoznanie Kláry z Budmeríc, stretnutia so starými známymi ako už spomínaná Naty, Lucka Rajčová, Trollovia, Voloďa Heger, Marek Minárik, Aďo, Ivka Pristachová, Dušan Kajan, Daniel Furka, Terézia "Teriko" Hegerová, Erich a mnohí ďalší, naozaj by ste si zaslúžili za predvedenú hru titulky :-)
Za spomenutie stojí aj čierny rytier, ktorý sa potom zmenil na "mončičáka", pretože mu odišiel hlas, všeobecne chlapci z tábora, ktorí mi dali prezývku "Východniar", spomínanie na časy na Fante (WoW server) a samozrejme dobré vínko, medovina a koktavá malinovka, ktorej som sa našťastie vyhol :-D.
Trošku mi vadilo akurát, že druhý deň sa strašne chaoticky začalo questiť a že istí ľudia nezvládali hru a dokonca sa činili aj mimoherne, všetci vedia, povie toľko, že ten troll bol vykastrovaný. A možno aj to, že som nebol v podsvetí :-P. Nuž ale posolstvo bolo doručené, odslúžil som čas vo Vlčích strážach vládcovia vo Vlčích skalách sa menili ako na bežiacom páse a knieža bude mať na ceste domov námety na zamyslenie.
Neviem, čo budem hrať na budúcom larpe, je možný aj Alessarov návrat (pána Stroma), ale jedno viem iste. Tie štyri dni bez sprchy, civilizácie a technických výdobytkov mi za to stáli. A ešte jeden spojler - beriem aj posily! Všetko dobré a ďakujem všetkým za hru.
Páperíčko
Epilóg - knieža Noranor a jeho ďalší osud.
Po tom, ako sa vlády ujal vyslanec Kruppe z Norveidu, mu Noranor predniesol svoje posolstvo, kde sa zaviazal chrániť osadu Vlčie skaly. Ráno sa vydal na cestu do svojho panstva v Elthinone, pričom so sebou vzal aj Jasmínu, ktorú neskôr prepustil na slobodu, dostatočne ďaleko, kde ju nebolo treba chrániť, dodržal sľub, odpustil žoldnierom, ktorí ho chceli zabiť a vyplatil im odmenu s bohatou prémiou, niektorí v jeho armáde ostali slúžiť na dlhý čas.
Málokto vie, že sa bezhlavo zamiloval do Alizee, ktorú neskôr pozval na svoje panstvo, kde ju požiadal o ruku. Povráva sa, že ho prijala a ich manželstvo bolo jedným z najkrajších, aké Kniežatstvo Východných Zemí pamätalo. Kroniky spomínajú aj tri deti, synov Firiana a Ketrena, ale najkrajšia bola jednoznačne dcérka Amuriviel, ktorá dostala meno po bytostiach z Lesov Divokej révy na znak dobrej vôle.
Osada upadla v nemilosť, ale Noranor bol nútený brániť Elthinon pred spojeným vpádom Abstinentov a obyvateľov Barbárie, kde v dlhom ťažení nakoniec drvivo zvíťazil, bol však ťažko ranený a prebodnutie pľúc mu robilo starosti do konca jeho dlhého života. Vládol vo svojom panstve osvietene a povráva sa, že sa do osady Vlčie Skaly niekoľkokrát vrátil, a navštívil aj kraje ako Norveid, Ohnivú Zem, Gréciu a mnohé ďalšie. Isté je, že sa vydal aj na sever ku trollom, kde ho na prekvapenie prijali láskavo, vraj za to mohli dobré vzťahy s trollmi od vlčích skál. Zmluvy, ktoré uzavrel, nikdy neporušil.
Do konca svojho života ctil skromnosť, vieru v Dvojitý Mesiac a tolerantnosť ku všetkým, ktorí ctili zákony jeho vládcu, kniežaťa Elanáriona I. Na sklonku svojho života zveril vládyu nad panstvom svojej dcére Amuriviel, jeho synovia velili armádam elthinonského panstva, povráva sa, že hranice Elthinonu neboli ani za Noranorovej, ani za Amurivielinej vlády pokorené. Umrel v deň, kedy skončil nov spoločne so svojou milovanou ženou a pochovaný je v Atrantskej mohyle, kde ležia všetci z lénnej dŕžavy Elthinon.
(je to malá mimoherná vložka, prosím neberte to ako manipulovanie s postavami, je to také poďakovanie všetkým, ktorí tam boli a zároveň dúfam, že vás to poteší. Držte sa všetci, Páperko)
streda 10. júla 2013
Večer v Groteske a herný event u Sveťa
Po dlhšom čase píšem opäť a bude to zasa blog "zo života". Ostatne, o iných veciach sa mi momentálne písať nechce, na to ešte len príde čas. Ale pekne po poriadku.
Minulý týždeň vo štvrtok sme s Radom išli z tréningu dobových tancov. Pýtal som sa, či má niečo na pláne. lebo už dlhšie sme chceli ochutnať pivo Duff, ktoré sme v kaviarni Groteska v Poprade objavili. Našťastie som ho nemusel dlho lámať, takže sme smer cesty namierili do kaviarne. Na príjemné prekvapenie sme tam našli Feriho Mečiara a Sveťa Lacka, ktorí tam boli ešte s jedným kamošom, tak sme prisadli. Neskôr dorazila aj moja najdrahšia s jej kamarátkou.
Okolo ôsmej prišiel DJ, postarší pán, ktorý odpálil perfekntú kompiláciu v štýle house. Aspoň tak mi bolo povedané, že to house, takže ospravedlňte ma, ak som sa mýlil. Razom sa atmosféra zmenila a ja som si pripadal ako v klube Afterlife na planéte Omega (z hry Mass Effect 2). Tak sme si zaspomínali a zafantazírovali o hrách ako Mass Effect 1-3, Deus Ex séria, F. E. A. R séria a mnohé ďalšie. Rovnako debata o filmoch s ľuďmi na rovnakej myšlienkovej vlne. Skrátka, nemalo to chybu a znovu sa mi potvrdilo, že najlepšie rozhodnutia sa rodia spontánne, aspoň väčšinou.
Dnes som sa vrátil od Sveťa, kde sme urobili herný event v casual štýle. Predtým som bol u Nukliho, kde sme opäť debatovali o kartičkách, hrách a tak dookola. Potom sme išli po moju Ráchel a u Sveťa nás doplnil znovu Feri.
Večer začal hrou Activity 2 a musím uznať, že opäť raz ma dokázala rozosmiať a prekvapiť ľudská predstavivosť a asociácie, ktoré posunuli svoje hranice až za možnosti rozumu, ale to bolo fajn. Nasledovalo RP v štýle DRD a musím uznať, že Nukli sa zhostil PJ-ovania na výbornú. Navyše, nechal moju postavu dohrať epické finále a už teraz hovorím, že to bolo len jedno z prvých RP v našej komunite. So Sveťom, sme približne o tretej ráno zahrali dve hry Heroes of Newerth, obe víťazne (Nymphora 1/0/2, Torturer 5/0/3). Potom krátke spanie a ráno, epické raňajky, štyri hry Atomic Bombermana a cesta domov.
Záver tohto blogu sa píše sám a je v ňom mnoho vďaky spomenutým ľuďom, pretože aj oni robia moje dni krajšími. Všetko bude fajn, teším sa nabudúce. Krásnu bodku za tým dáva aj fakt, že mám schválené už všetky tri prednášky na IstroCon 2013 (jedna anime, jedna fantasy, a expanzia prichádza aj na pole sci-fi), ste srdečne pozvaní.
Krásny horúci letný deň praje,
Páperíčko
Minulý týždeň vo štvrtok sme s Radom išli z tréningu dobových tancov. Pýtal som sa, či má niečo na pláne. lebo už dlhšie sme chceli ochutnať pivo Duff, ktoré sme v kaviarni Groteska v Poprade objavili. Našťastie som ho nemusel dlho lámať, takže sme smer cesty namierili do kaviarne. Na príjemné prekvapenie sme tam našli Feriho Mečiara a Sveťa Lacka, ktorí tam boli ešte s jedným kamošom, tak sme prisadli. Neskôr dorazila aj moja najdrahšia s jej kamarátkou.
Okolo ôsmej prišiel DJ, postarší pán, ktorý odpálil perfekntú kompiláciu v štýle house. Aspoň tak mi bolo povedané, že to house, takže ospravedlňte ma, ak som sa mýlil. Razom sa atmosféra zmenila a ja som si pripadal ako v klube Afterlife na planéte Omega (z hry Mass Effect 2). Tak sme si zaspomínali a zafantazírovali o hrách ako Mass Effect 1-3, Deus Ex séria, F. E. A. R séria a mnohé ďalšie. Rovnako debata o filmoch s ľuďmi na rovnakej myšlienkovej vlne. Skrátka, nemalo to chybu a znovu sa mi potvrdilo, že najlepšie rozhodnutia sa rodia spontánne, aspoň väčšinou.
Dnes som sa vrátil od Sveťa, kde sme urobili herný event v casual štýle. Predtým som bol u Nukliho, kde sme opäť debatovali o kartičkách, hrách a tak dookola. Potom sme išli po moju Ráchel a u Sveťa nás doplnil znovu Feri.
Večer začal hrou Activity 2 a musím uznať, že opäť raz ma dokázala rozosmiať a prekvapiť ľudská predstavivosť a asociácie, ktoré posunuli svoje hranice až za možnosti rozumu, ale to bolo fajn. Nasledovalo RP v štýle DRD a musím uznať, že Nukli sa zhostil PJ-ovania na výbornú. Navyše, nechal moju postavu dohrať epické finále a už teraz hovorím, že to bolo len jedno z prvých RP v našej komunite. So Sveťom, sme približne o tretej ráno zahrali dve hry Heroes of Newerth, obe víťazne (Nymphora 1/0/2, Torturer 5/0/3). Potom krátke spanie a ráno, epické raňajky, štyri hry Atomic Bombermana a cesta domov.
Záver tohto blogu sa píše sám a je v ňom mnoho vďaky spomenutým ľuďom, pretože aj oni robia moje dni krajšími. Všetko bude fajn, teším sa nabudúce. Krásnu bodku za tým dáva aj fakt, že mám schválené už všetky tri prednášky na IstroCon 2013 (jedna anime, jedna fantasy, a expanzia prichádza aj na pole sci-fi), ste srdečne pozvaní.
Krásny horúci letný deň praje,
Páperíčko
nedeľa 2. júna 2013
Spomienkový
Minule, v jeden štvrtok, som zavítal do Kina Máj vo Veľkej, v mestskej časti Popradu. Išlo o naplnenie jedného prísľubu a sna, ktorý som raz dávno dal tým, ktorých si veľmi vážim. Navyše, išlo o pekné myšlienky, tak som sa na to v chvíľke voľného času dal.
Bol štvrtok a nebolo to dávno. Začali sme tréning dobových tancov, ktorý navrhla Maťka Gavalierová a s ktorým som kedysi dávno súhlasil aj ja. Dodám len, že niekoľko dní predtým som bol na valnom zhromaždení Fortisu, ale až tu sa to vrátilo v plnej sile. Spomienky. A nielen na Fortis. Ale pekne po poriadku.
Viem, že som bol ešte druhák na vysokej a moja bývalá bola v Anglicku na výmennom pobyte. Tu niekde pri jednej kamarátke, Paťke Gürtlerovej, sa spomienky začínajú. Ona ma totiž naviedla, aby som skúsil a ja som aj skúsil a šerm mi učaroval. Tu som spoznal Rada "Radiana" Gotthardta. Človek, s ktorým som doslova na jednej vlne a spomínam na rôzne nezmysly, ktorými sme si krátili čas, na Mass Effect 2 a na tvrdú skúšku, v ktorej ostal pri mne. Vrelé ďakujem.
Zo šermiarov by som mohol menovať aj ďalších, najmä Andreja, s ktorým sme sa nie vždy zhodli, ale nakoniec sme sa pochopili. Maťu Benkovú, na ktorú mám milé a trpké spomienky. Tu by som rád hodil to zlé za hlavu a začal nanovo. Možno raz.
Z tanečníc som už spomenul Maťku Gavalierovú, s ktorou to bolo stretnutie ako po návrate z frontu. Upíria Kajka je tiež reflexia časov minulých v príjemnom svetle súčasnosti. A Eva Klimová, prezývku radšej neuvádzam, hoc ja ju sám volám Evita, a mohol by som o nej napísať aj samostatný blog, ako o väčšine tých, ktorých tu menujem. Moje piliere, ktoré sa podo mnou nikdy nepodlomili.
Spomenul som si aj na Miloša Chripka, nášho majstra, ktorý nás dlho viedol a ktorému snáď nikdy nebudem môcť dostatočne poďakovať. Na jeho ženu Dadku a dcéru Zuzku, ktorá si ma pamätala pri stretnutí v Taliansku po veľmi dlhej dobe.
Prirodzene, že spomienky sa týkajú aj ľudí mimo skupiny, napríklad Katku "Burinku" alebo Miháua (Mišku Chomovú) by som bez Fortisu nikdy nebol býval spoznal. Prirodzene, že spomienky sa týkajú aj jednej veľmi špeciálnej bytôstky, ktorú vediem pod menom Amrithiel. Prial by som si napísať, že je to s ňou všetko v poriadku. Že istá osoba nezmyselne nezasiahla a nedonútila ju k voľbe, ktorá nemala dobrú možnosť. Prial by som si toho mnoho. Len trpko môžem konštatovať, že nádej je tu vždy. Pre vysvetlenie, znamená pre mňa toľko, čo Rado.
Nuž, bolo by trúfalé povedať, že všetky moje spomienky boli veselé. Lenže aj bez tých smutných by som tu dnes nepísal tento blog, nebol tu etc. Dobré si uchovám v sebe. Na zmenu zlých má celý život.
Príjemný, dnes trochu viac melancholický deň,
Páperíčko
PS: Každý, kto sa aspoň mihol Fortisom je tu spomínaný, i keď medzi riadkami. Niektorí sa mi viažu inde a menovať všetkých by zhltlo aspoň tri blogy, minimálne :-)
Bol štvrtok a nebolo to dávno. Začali sme tréning dobových tancov, ktorý navrhla Maťka Gavalierová a s ktorým som kedysi dávno súhlasil aj ja. Dodám len, že niekoľko dní predtým som bol na valnom zhromaždení Fortisu, ale až tu sa to vrátilo v plnej sile. Spomienky. A nielen na Fortis. Ale pekne po poriadku.
Viem, že som bol ešte druhák na vysokej a moja bývalá bola v Anglicku na výmennom pobyte. Tu niekde pri jednej kamarátke, Paťke Gürtlerovej, sa spomienky začínajú. Ona ma totiž naviedla, aby som skúsil a ja som aj skúsil a šerm mi učaroval. Tu som spoznal Rada "Radiana" Gotthardta. Človek, s ktorým som doslova na jednej vlne a spomínam na rôzne nezmysly, ktorými sme si krátili čas, na Mass Effect 2 a na tvrdú skúšku, v ktorej ostal pri mne. Vrelé ďakujem.
Zo šermiarov by som mohol menovať aj ďalších, najmä Andreja, s ktorým sme sa nie vždy zhodli, ale nakoniec sme sa pochopili. Maťu Benkovú, na ktorú mám milé a trpké spomienky. Tu by som rád hodil to zlé za hlavu a začal nanovo. Možno raz.
Z tanečníc som už spomenul Maťku Gavalierovú, s ktorou to bolo stretnutie ako po návrate z frontu. Upíria Kajka je tiež reflexia časov minulých v príjemnom svetle súčasnosti. A Eva Klimová, prezývku radšej neuvádzam, hoc ja ju sám volám Evita, a mohol by som o nej napísať aj samostatný blog, ako o väčšine tých, ktorých tu menujem. Moje piliere, ktoré sa podo mnou nikdy nepodlomili.
Spomenul som si aj na Miloša Chripka, nášho majstra, ktorý nás dlho viedol a ktorému snáď nikdy nebudem môcť dostatočne poďakovať. Na jeho ženu Dadku a dcéru Zuzku, ktorá si ma pamätala pri stretnutí v Taliansku po veľmi dlhej dobe.
Prirodzene, že spomienky sa týkajú aj ľudí mimo skupiny, napríklad Katku "Burinku" alebo Miháua (Mišku Chomovú) by som bez Fortisu nikdy nebol býval spoznal. Prirodzene, že spomienky sa týkajú aj jednej veľmi špeciálnej bytôstky, ktorú vediem pod menom Amrithiel. Prial by som si napísať, že je to s ňou všetko v poriadku. Že istá osoba nezmyselne nezasiahla a nedonútila ju k voľbe, ktorá nemala dobrú možnosť. Prial by som si toho mnoho. Len trpko môžem konštatovať, že nádej je tu vždy. Pre vysvetlenie, znamená pre mňa toľko, čo Rado.
Nuž, bolo by trúfalé povedať, že všetky moje spomienky boli veselé. Lenže aj bez tých smutných by som tu dnes nepísal tento blog, nebol tu etc. Dobré si uchovám v sebe. Na zmenu zlých má celý život.
Príjemný, dnes trochu viac melancholický deň,
Páperíčko
PS: Každý, kto sa aspoň mihol Fortisom je tu spomínaný, i keď medzi riadkami. Niektorí sa mi viažu inde a menovať všetkých by zhltlo aspoň tri blogy, minimálne :-)
utorok 26. februára 2013
Impresie všedného života, časť 2.
Nuž, po dlhšom čase sa hlásim, ale môj príspevok bude asi pochmúrnejší. Išlo o jeden obrázok, ktorý rozpútal celkovo vášne a ja by som mal asi zhrnúť, čo a prečo a ako som myslel.
Po prvé. Áno, išlo o porovnanie peňazí sociálnych dávok a matky na materskej, ktorá vyznela prospešne pre prvú stranu. Áno, ide o obrázok prezentovaný rasistickými skupinami a neonacistami a je mi ľúto, že práve tu som sa rozhodol vybiť si svoj zmysel pre spravodlivosť. Nebolo to správne, aj keď som v tom videl aký šľachetnejší zmysel. Myslím, že to bola pre mňa cenná skúsenosť.
Po druhé. Obozretnejšie správanie sa na diskusiách. V rámci snahy obhájiť svoj názor som sa nechtiac dostal medzi dva mlynské kamene. Navyše som podcenil možnosť, že môžem byť zaškatuľkovaný v skupine, kde by som sa nechcel ocitnúť a po triezvom uvážení som sa preto rozhodol svoje komentáre stiahnuť. Aj keď to mnohým príde pokrytecké, diskusie na internete majú snahu sa zvrtnúť do nepríčetnosti a extrémov a ja nechcem byť súčasťou ani jedného z nich. Preto, že nezdieľajú moje názory.
Ešte raz sa ospravedlňujem tým, ktorí si moje komentáre mohli zle vyložiť. Pretože som porušil najzákladnejšie pravidlo, nenechať sa slepo vtiahnuť do víru udalostí a zachovať si nadhľad. Pokúsim sa dať si na to pozor.
Páperíčko
Po prvé. Áno, išlo o porovnanie peňazí sociálnych dávok a matky na materskej, ktorá vyznela prospešne pre prvú stranu. Áno, ide o obrázok prezentovaný rasistickými skupinami a neonacistami a je mi ľúto, že práve tu som sa rozhodol vybiť si svoj zmysel pre spravodlivosť. Nebolo to správne, aj keď som v tom videl aký šľachetnejší zmysel. Myslím, že to bola pre mňa cenná skúsenosť.
Po druhé. Obozretnejšie správanie sa na diskusiách. V rámci snahy obhájiť svoj názor som sa nechtiac dostal medzi dva mlynské kamene. Navyše som podcenil možnosť, že môžem byť zaškatuľkovaný v skupine, kde by som sa nechcel ocitnúť a po triezvom uvážení som sa preto rozhodol svoje komentáre stiahnuť. Aj keď to mnohým príde pokrytecké, diskusie na internete majú snahu sa zvrtnúť do nepríčetnosti a extrémov a ja nechcem byť súčasťou ani jedného z nich. Preto, že nezdieľajú moje názory.
Ešte raz sa ospravedlňujem tým, ktorí si moje komentáre mohli zle vyložiť. Pretože som porušil najzákladnejšie pravidlo, nenechať sa slepo vtiahnuť do víru udalostí a zachovať si nadhľad. Pokúsim sa dať si na to pozor.
Páperíčko
štvrtok 31. januára 2013
Impresie všedného života, časť 1.
Po dlhej dobe a snáď prvýkrát v histórii môjho samostatného a slobodného blogu nebudem písať na konkrétne veci, ale budem sa venovať dojmom, ktoré v posledných dňoch vyčnievali z bežného priemeru. Dotýkali sa ako pracovného, tak aj osobného života. Ale pekne po poriadku.
Prvou z vecí, ktoré sa začali meniť a vyžadovať tak moju zvýšenú pozornosť boli práve kartičky. Po asi jeden a pol roku som sa od Cho'galla dozvedel, že končí s organizovaním popradských battlegroundov. Priznám sa, bola to drsná správa, ale mám pre ňu pochopenie. A Cho'gall uviedol dostatočne rozumné dôvody a u mňa ako u kamaráta našiel podporu.
Čo bolo ale horšie, voľba následníka padla na mňa, alebo Teneho. Žiaľ, obaja sme museli dočasne odmietnuť. Ja som do mája viazaný školskými povinnosťami, Tene je na tom podobne. Jediné, čo mi na tom vadí je, že nám Cho'gall nenechal dosť času na zariadenie podobných vecí. Nie je to myslené v zlom, ale v podstate ostala v štychu celá popradská komunita. Máme dva týždne na nájdenie riešenia. Naozaj, stále mám Cho'galla rád a v úcte, len to jednoducho bolo prirýchlo.
Druhou vecou bola nadchádzajúca stáž v Brazílii. Musím priznať, že som bol nadšený, že uvidím niečo nové, avšak postupne som premýšľal a negatíva prevýšili pozitíva. Priznám sa, bolo mi ľúto peňazí, čo som tam vložil, ale nakoniec som zvolil "vyššie dobro" a to možnú šancu ísť do Fínska na semester cez PhD. štúdium. Napriek všetkému senát Citadely jednomyseľne pokračovanie vo vybavovaní stáže zamietol.
Asi najmarkantnejšia sa však javí blížiaca sa štátna skúška z internej medicíny a po nej z pediatrie. Samozrejme, sily dochádzajú a už chápem, prečo som chcel, aby sme sa najprv vysporiadali s týmito dvomi. Čim ďalej, tým sa horšie učí a budem musieť siahnuť na dno síl. Ale tak nejako si verím. Samozrejme, rozmýšľam aj nad spomínaným PhD. Viem, že doma ma čaká zázemie, ale cítim to tak, že mojím poslaním je učiť. Nejako je moja duša asi akademická, neviem, Možno o pár rokov budem tvrdiť niečo iné, moje presvedčenie preskúša až čas.
Myslím, že tento blog som mohol kľudne nazvať aj meditácie s Cho'gallom, lebo súčinne s ním sa odohralo aj moje posledné rozhodnutie. Bol som úspešný v získavaní podložiek, nahromadil som ich sedem, ku mnohým sa viažu krásne príbehy. No hrávam z nich asi len štyri. Preto som sa rozhodol, že namiesto toho, aby mi na ne padal prach, posuniem ich tým, ktorí by ich radi mali vo svojej zbierke.
Svoje úvahy zakončím aj tým, čo som už postol na facebook. A to bola vzpruha do života, ktorú som dostal, keď som písal skóre Mini-Mental State Examination (MMSE) dotazníka, ktorý orientačne určuje úroveň poznávacích funkcií pacienta/ky. Nebudem menovať ani písať počet bodov, v konečnom hodnotení to ani nie je dôležité. Išlo totiž o to, že v jednej otázke má dotyčný/á napísať vetu, ktorá obsahuje aspoň tri slová a podľa možností aj dávať zmysel. O čo väčšie bolo moje prekvapenie, keď som prečítal: "Mám rada život." Dodám len, že pacientka už mala pokročilejší vek. Jednoducho, úžasné.
Zhrnutím poviem len, že moja kartičková budúcnosť je neistá, vzhľadom na množstvo faktorov, ale rozhodne sa končiť nechystám. Určite nie teraz, alebo v blízkej budúcnosti. Jedine, že by som bol k tomu dotlačený inými silami. Samozrejme, nikdy nezabudnem na popradskú komunitu a vždy rád prídem a zahrám si, budem sa snažiť čo najviac. Pevne verím, že jedného dňa budem s Ráchel v Košiciach a učiť na fakulte budúcich lekárov a mojím prianím je, aby som bol dobrým učiteľom. A hoci niektoré symboly odchádzajú, tie najhlavnejšie ostanú a budú rozprávať môj príbeh, ako pomníky veľkých vládcov. A po dnešku to poviem aj ja. Mám rád život.
Páperíčko
Prvou z vecí, ktoré sa začali meniť a vyžadovať tak moju zvýšenú pozornosť boli práve kartičky. Po asi jeden a pol roku som sa od Cho'galla dozvedel, že končí s organizovaním popradských battlegroundov. Priznám sa, bola to drsná správa, ale mám pre ňu pochopenie. A Cho'gall uviedol dostatočne rozumné dôvody a u mňa ako u kamaráta našiel podporu.
Čo bolo ale horšie, voľba následníka padla na mňa, alebo Teneho. Žiaľ, obaja sme museli dočasne odmietnuť. Ja som do mája viazaný školskými povinnosťami, Tene je na tom podobne. Jediné, čo mi na tom vadí je, že nám Cho'gall nenechal dosť času na zariadenie podobných vecí. Nie je to myslené v zlom, ale v podstate ostala v štychu celá popradská komunita. Máme dva týždne na nájdenie riešenia. Naozaj, stále mám Cho'galla rád a v úcte, len to jednoducho bolo prirýchlo.
Druhou vecou bola nadchádzajúca stáž v Brazílii. Musím priznať, že som bol nadšený, že uvidím niečo nové, avšak postupne som premýšľal a negatíva prevýšili pozitíva. Priznám sa, bolo mi ľúto peňazí, čo som tam vložil, ale nakoniec som zvolil "vyššie dobro" a to možnú šancu ísť do Fínska na semester cez PhD. štúdium. Napriek všetkému senát Citadely jednomyseľne pokračovanie vo vybavovaní stáže zamietol.
Asi najmarkantnejšia sa však javí blížiaca sa štátna skúška z internej medicíny a po nej z pediatrie. Samozrejme, sily dochádzajú a už chápem, prečo som chcel, aby sme sa najprv vysporiadali s týmito dvomi. Čim ďalej, tým sa horšie učí a budem musieť siahnuť na dno síl. Ale tak nejako si verím. Samozrejme, rozmýšľam aj nad spomínaným PhD. Viem, že doma ma čaká zázemie, ale cítim to tak, že mojím poslaním je učiť. Nejako je moja duša asi akademická, neviem, Možno o pár rokov budem tvrdiť niečo iné, moje presvedčenie preskúša až čas.
Myslím, že tento blog som mohol kľudne nazvať aj meditácie s Cho'gallom, lebo súčinne s ním sa odohralo aj moje posledné rozhodnutie. Bol som úspešný v získavaní podložiek, nahromadil som ich sedem, ku mnohým sa viažu krásne príbehy. No hrávam z nich asi len štyri. Preto som sa rozhodol, že namiesto toho, aby mi na ne padal prach, posuniem ich tým, ktorí by ich radi mali vo svojej zbierke.
Svoje úvahy zakončím aj tým, čo som už postol na facebook. A to bola vzpruha do života, ktorú som dostal, keď som písal skóre Mini-Mental State Examination (MMSE) dotazníka, ktorý orientačne určuje úroveň poznávacích funkcií pacienta/ky. Nebudem menovať ani písať počet bodov, v konečnom hodnotení to ani nie je dôležité. Išlo totiž o to, že v jednej otázke má dotyčný/á napísať vetu, ktorá obsahuje aspoň tri slová a podľa možností aj dávať zmysel. O čo väčšie bolo moje prekvapenie, keď som prečítal: "Mám rada život." Dodám len, že pacientka už mala pokročilejší vek. Jednoducho, úžasné.
Zhrnutím poviem len, že moja kartičková budúcnosť je neistá, vzhľadom na množstvo faktorov, ale rozhodne sa končiť nechystám. Určite nie teraz, alebo v blízkej budúcnosti. Jedine, že by som bol k tomu dotlačený inými silami. Samozrejme, nikdy nezabudnem na popradskú komunitu a vždy rád prídem a zahrám si, budem sa snažiť čo najviac. Pevne verím, že jedného dňa budem s Ráchel v Košiciach a učiť na fakulte budúcich lekárov a mojím prianím je, aby som bol dobrým učiteľom. A hoci niektoré symboly odchádzajú, tie najhlavnejšie ostanú a budú rozprávať môj príbeh, ako pomníky veľkých vládcov. A po dnešku to poviem aj ja. Mám rád život.
Páperíčko
sobota 26. januára 2013
Prízraky v službách Hordy
V sobotu, 26. januára 2013 v Poprade sa odohral jeden battleground vo WoW TCG, hrala sa Arena Grand Melee a ešte niekoľko maličkostí, ktoré sa stihli v tento zimný deň v meste pokrytom snehom stať. Ale pekne po poriadku.
Pôvodne sme s Ráchel prišli o niečo skôr a nasledoval voľný pokec s Cho'gallom. Netrvalo dlho a po meditáciách nad súčasným stavom kartičiek sa začali trúsiť ostatní hráči. Nakoniec došiel aj Nukli a ja som sa z Head Judge (hlavný rozhodca) stal "len" asistentom. Ale nesťažoval som sa. Byť asistentom jemu je vždy cťou.
Hral sa formát Core (edície Aftermath a Timewalkers), pričom bolo povolených desať proxy kariet, čiže nie originál, ale čokoľvek, čo vyzeralo ako tá karta a dalo sa dopátrať, čo robí v originálnej verzii. Po registrácii a kontrole balíkov sa Nukli rozhodol, že prvé kolo vynechá a Majo, vzhľadom na to, že nemal správne proxnuté karty, musel vynechať tiež. Ja som sa rozhodol vylepšiť balík z MSR 2012 pod vedením High Priestess Neeri (http://www.wowtcg.cz/karta_zobrazeni.php?id_karty=4358). A mohlo sa hrať.
Prvé kolo mi prisúdilo Ondreja Dronzeka a jeho všemohúce stromy. Plnú silu karty Viewless Wings (http://www.wowtcg.cz/karta_zobrazeni.php?id_karty=4910) som pocítil až teraz. Šialenosť, ktorá urobila z malých kriačikov, nič v zlom, sekvoje, ktoré sa zrútili a v kombinácii s príšernou rukou sa moja hrdinka porúčala z bojiska expresnou rýchlosťou. Zaslúžená výhra Ondra a nečudujem sa, že karta dostala ban na niektorých formátoch.
Druhé kolo som dostal voľno a výhru. Čo dodať? :-D
Tretie kolo a dostal som Cho'galla, ktorý do útoku vytiahol s Murloc hunterom. Moja priestka sa teda mala čo obracať. Hra bola obozretná z oboch strán. Až do momentu, kedy Cho'gall vytiahol Commandera Ulthoka (http://www.wowtcg.cz/karta_zobrazeni.php?id_karty=4542) a povedal magické slová "Shadowy Apparition" (http://www.wowtcg.cz/karta_zobrazeni.php?id_karty=4951). Tým mi odišla časť komba, a to tá, ktorá bolela viac. Tak som prešiel do obrany a mimovoľne som Cho'gallovi dal pár kariet preč z hry. Potom ale prišla do hry Alana the Woebringer (http://www.wowtcg.cz/karta_zobrazeni.php?id_karty=4481) a Cho'gallovi sa začal rapídne tenčiť balíček. Dvakrát ma vytiahla z problému karta Preserve and Protect (http://www.wowtcg.cz/karta_zobrazeni.php?id_karty=4770) a v závere, keď si Cho'gall potiahol a ostávali mu v balíku tri karty, som prvýkrát útočne flipol hrdinu a on prišiel o balík. Jednoznačne najlepšia hra môjho života a výhra.
Štvrté a posledné kolo, keďže nás bolo sedem hráčov, som hral s Katkou Anďalovou a jej vylepšenými žabami. Vymenil som úvodné karty za ešte horšie a napriek snahe som murlocov neudržal. Prišla prehra a ja som sa musel spoľahnúť na lotériu rebríčka. Nakoniec som ale šiel hrať s Katkou finále.
Finále proti mne postavilo výzvu. Katka do tej doby neprehrala a musel som vymyslieť niečo, čo by ju udržalo. Keď som po výmene mal na ruke dva plošáky a v prvom kole prišiel monštrák protektor/sentinel, vedel som, že to môžem vyhrať. Samozrejme, žabky sa nakotili a najlepšie to vystihla veta z karty Unleash the Swarm! (http://www.wowtcg.cz/karta_zobrazeni.php?id_karty=4434) - "It never ends...they just keep coming..." High Magus Olvek. Vtedy ale udreli plošáky a po citlivom útoku sa murločí útok rozsypal ako domček z karát. Potom už s dvomi Apparitionmi, ktorých sila geometricky narastala, som ukončil hru a vyhral asi najkrajšie finále. Všetka česť mojej súperke, nedarovala mi ani jeden ťah. Cítil som sa, akoby som vyhral majstrovstvá sveta.
***
Potom som hral s Nuklim a bolo to ako za starých časov. On kradol a špiónoval a ja som tancoval, ako moje balíčky zvyknú. V súboji priestky a rogue nakoniec spravodlivo došlo k remíze a moje herné ja opäť pookrialo a dostavila sa nostalgia za starými časmi.
***
Potom sa hrala aréna a ja som zobral víťazný balíček, vzhľadom na to, že som nič iné nemal. Musím uznať, že Arena má tiež svoje čaro a tie karty ako robia efekty, niekedy na truc, samozrejme v dobrom. Napríklad, keď sme museli šepkať. Odtiaľ bola aj tá pamätná veta z karty Unleash the Swarm!, ktorá sadla aj ke´d som potiahol tretíkrát Keeper Alinar a to v momente, kedy mi to bolo najviac na figu. Nakoniec som skončil piaty, víťazi boli dvaja, Paľo a moja Ráchel. Rozhodne musíme arénu zopakovať a týmto sa ospravedlňujem Radovi, z ktorého som nechtiach urobil "The Enemy of Fun". Blbosť z mojej strany, ale to bola len maličkosť.
Žiaľ, boli tu aj veci, ktoré vyzneli veľmi negatívne a to obsluha v Pieno Piato. Konkrétne čašníčka, ktorej drzosť sa miestami dala krájať. To, že som minule čakal tri hodiny (!) na kofolu, ktorú som ani nedostal, som ešte prekusol. Ale schválne nás chodila buzerovať, že sme hluční, pričom sa to ničím nelíšilo od ostatných dní, čo sme tam boli. Vskutku, s rukou na srdci. Potom, čo vydala Katke dvadsať centov v jednocentovkách, sme išli s Paľom, aby som mal svedka a on tiež. Chválabohu, vydala nám normálne, no sprepitné sme nenechali. Naozaj, obsluha ako v štvrtej cenovej skupine, kde sa chodia nalievať robotníci. Pokazilo to celkovo príjemný dojem večera. Ale všetko bolo nakoniec awesome, tak ako sme my.
***
Dnešný deň stál rozhodne za to a som rád, že som dotiahol jeden balík k dokonalosti. Popravde, stále hrá na hrane, ale to každý balík, ktorý hrdinu nezabije na zranenia, ale donúti ho prehrať iným spôsobom. Nuž, ako zhodnotili najmä Nukli, Pán Tanečník to ešte stále vie. Prikladám decklist a dúfam, že sa vám dnešné čítanie páčilo.
Páperíčko
***
Pôvodne sme s Ráchel prišli o niečo skôr a nasledoval voľný pokec s Cho'gallom. Netrvalo dlho a po meditáciách nad súčasným stavom kartičiek sa začali trúsiť ostatní hráči. Nakoniec došiel aj Nukli a ja som sa z Head Judge (hlavný rozhodca) stal "len" asistentom. Ale nesťažoval som sa. Byť asistentom jemu je vždy cťou.
Hral sa formát Core (edície Aftermath a Timewalkers), pričom bolo povolených desať proxy kariet, čiže nie originál, ale čokoľvek, čo vyzeralo ako tá karta a dalo sa dopátrať, čo robí v originálnej verzii. Po registrácii a kontrole balíkov sa Nukli rozhodol, že prvé kolo vynechá a Majo, vzhľadom na to, že nemal správne proxnuté karty, musel vynechať tiež. Ja som sa rozhodol vylepšiť balík z MSR 2012 pod vedením High Priestess Neeri (http://www.wowtcg.cz/karta_zobrazeni.php?id_karty=4358). A mohlo sa hrať.
Prvé kolo mi prisúdilo Ondreja Dronzeka a jeho všemohúce stromy. Plnú silu karty Viewless Wings (http://www.wowtcg.cz/karta_zobrazeni.php?id_karty=4910) som pocítil až teraz. Šialenosť, ktorá urobila z malých kriačikov, nič v zlom, sekvoje, ktoré sa zrútili a v kombinácii s príšernou rukou sa moja hrdinka porúčala z bojiska expresnou rýchlosťou. Zaslúžená výhra Ondra a nečudujem sa, že karta dostala ban na niektorých formátoch.
Druhé kolo som dostal voľno a výhru. Čo dodať? :-D
Tretie kolo a dostal som Cho'galla, ktorý do útoku vytiahol s Murloc hunterom. Moja priestka sa teda mala čo obracať. Hra bola obozretná z oboch strán. Až do momentu, kedy Cho'gall vytiahol Commandera Ulthoka (http://www.wowtcg.cz/karta_zobrazeni.php?id_karty=4542) a povedal magické slová "Shadowy Apparition" (http://www.wowtcg.cz/karta_zobrazeni.php?id_karty=4951). Tým mi odišla časť komba, a to tá, ktorá bolela viac. Tak som prešiel do obrany a mimovoľne som Cho'gallovi dal pár kariet preč z hry. Potom ale prišla do hry Alana the Woebringer (http://www.wowtcg.cz/karta_zobrazeni.php?id_karty=4481) a Cho'gallovi sa začal rapídne tenčiť balíček. Dvakrát ma vytiahla z problému karta Preserve and Protect (http://www.wowtcg.cz/karta_zobrazeni.php?id_karty=4770) a v závere, keď si Cho'gall potiahol a ostávali mu v balíku tri karty, som prvýkrát útočne flipol hrdinu a on prišiel o balík. Jednoznačne najlepšia hra môjho života a výhra.
Štvrté a posledné kolo, keďže nás bolo sedem hráčov, som hral s Katkou Anďalovou a jej vylepšenými žabami. Vymenil som úvodné karty za ešte horšie a napriek snahe som murlocov neudržal. Prišla prehra a ja som sa musel spoľahnúť na lotériu rebríčka. Nakoniec som ale šiel hrať s Katkou finále.
Finále proti mne postavilo výzvu. Katka do tej doby neprehrala a musel som vymyslieť niečo, čo by ju udržalo. Keď som po výmene mal na ruke dva plošáky a v prvom kole prišiel monštrák protektor/sentinel, vedel som, že to môžem vyhrať. Samozrejme, žabky sa nakotili a najlepšie to vystihla veta z karty Unleash the Swarm! (http://www.wowtcg.cz/karta_zobrazeni.php?id_karty=4434) - "It never ends...they just keep coming..." High Magus Olvek. Vtedy ale udreli plošáky a po citlivom útoku sa murločí útok rozsypal ako domček z karát. Potom už s dvomi Apparitionmi, ktorých sila geometricky narastala, som ukončil hru a vyhral asi najkrajšie finále. Všetka česť mojej súperke, nedarovala mi ani jeden ťah. Cítil som sa, akoby som vyhral majstrovstvá sveta.
***
Potom som hral s Nuklim a bolo to ako za starých časov. On kradol a špiónoval a ja som tancoval, ako moje balíčky zvyknú. V súboji priestky a rogue nakoniec spravodlivo došlo k remíze a moje herné ja opäť pookrialo a dostavila sa nostalgia za starými časmi.
***
Potom sa hrala aréna a ja som zobral víťazný balíček, vzhľadom na to, že som nič iné nemal. Musím uznať, že Arena má tiež svoje čaro a tie karty ako robia efekty, niekedy na truc, samozrejme v dobrom. Napríklad, keď sme museli šepkať. Odtiaľ bola aj tá pamätná veta z karty Unleash the Swarm!, ktorá sadla aj ke´d som potiahol tretíkrát Keeper Alinar a to v momente, kedy mi to bolo najviac na figu. Nakoniec som skončil piaty, víťazi boli dvaja, Paľo a moja Ráchel. Rozhodne musíme arénu zopakovať a týmto sa ospravedlňujem Radovi, z ktorého som nechtiach urobil "The Enemy of Fun". Blbosť z mojej strany, ale to bola len maličkosť.
Žiaľ, boli tu aj veci, ktoré vyzneli veľmi negatívne a to obsluha v Pieno Piato. Konkrétne čašníčka, ktorej drzosť sa miestami dala krájať. To, že som minule čakal tri hodiny (!) na kofolu, ktorú som ani nedostal, som ešte prekusol. Ale schválne nás chodila buzerovať, že sme hluční, pričom sa to ničím nelíšilo od ostatných dní, čo sme tam boli. Vskutku, s rukou na srdci. Potom, čo vydala Katke dvadsať centov v jednocentovkách, sme išli s Paľom, aby som mal svedka a on tiež. Chválabohu, vydala nám normálne, no sprepitné sme nenechali. Naozaj, obsluha ako v štvrtej cenovej skupine, kde sa chodia nalievať robotníci. Pokazilo to celkovo príjemný dojem večera. Ale všetko bolo nakoniec awesome, tak ako sme my.
***
Dnešný deň stál rozhodne za to a som rád, že som dotiahol jeden balík k dokonalosti. Popravde, stále hrá na hrane, ale to každý balík, ktorý hrdinu nezabije na zranenia, ale donúti ho prehrať iným spôsobom. Nuž, ako zhodnotili najmä Nukli, Pán Tanečník to ešte stále vie. Prikladám decklist a dúfam, že sa vám dnešné čítanie páčilo.
Páperíčko
***
Embrace of the Shadowfury
vol.3.6-C
|
||
Hero: High Priestess Neeri
(goblin, priest, žena, 26 hp, horde)
Víťaz BG v Poprade,
26.01.2013 – Core + 10 proxy
|
||
CORE
|
60
|
|
Ability
|
26
|
|
0
|
Power word: Vitality
|
3
|
1
|
Power word: Purity
|
4
|
1
|
Preserve and Protect
|
4
|
1
|
Shadow Word: Despair
|
3
|
2
|
Mind Shatter
|
3
|
2
|
Shadow Word: Corruption
|
4
|
2
|
Faithful Dispel
|
3
|
5
|
Tendrils of Darkness
|
2
|
Ally
|
27
|
|
1
|
Alethia Brightsong
|
3
|
2
|
Kazbaz
|
3
|
2
|
Shadowy Apparition
|
4
|
3
|
Neferset Champion
|
3
|
3
|
Keeper Alinar
|
3
|
4
|
Amano, Herald of the Sun
|
3
|
4
|
Jumahko Thundersky
|
1
|
5
|
Alana the Woebringer
|
3
|
5
|
Neferset Shieldguard
|
3
|
6
|
Mazu'kon
|
1
|
Equipment
|
4
|
|
3
|
Bottled Spite
|
4
|
Quest
|
3
|
|
0
|
Scarlet Monastery
|
3
|
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)