Po dlhšom čase sa ozývam, navyše už aj z civilizácie, pretože veľa holubov by bolo treba na to, aby som spísal všetko, čo mám na srdci. Ako sa iste domnievate, bude to z larpu Kráľovstvo vína, o dojmoch, príbehoch, postavách a všetkom, čo k tomu neodmysliteľne patrí.
Priznám sa, cesta na túto udalosť bola veľmi tŕnistá a chýbalo len veľmi málo, aby som na tomto larpe nebol. Našťastie, všetko sa stihlo vyriešiť a ja som mohol ísť.
Otázkou bolo, čo budem hrať. Nechcelo sa mi trepať s brnením, a hoci by bol Alessar podľa herných pravidlách o zraneniach nesmrteľný, zo zoznamu som ho vyškrtol. Vtedy mi skrslo v hlave, že si raz za čas môžem zahrať aj niečo vznešenejšie, tak som zvolil knieža Noranora, vyslanca vznešeného kniežaťa Elanáriona I., pána Kniežatstva Východných Zemí (nech je pochválené jeho meno :-P)
Už som niekde spomínal, že zbožňujem, ako sa moje postavy píšu samé? Tak to bolo aj v tomto prípade, už večer v krčme som začal pri ľuďoch rozprávať o mojej krajine, mytológii vo viere v Dvojitý Mesiac - Temný a Svetlý (musím prestať pozerať My Little Pony - Friendship is Magic :-D ), dokonca som si zahral aj dva miniquesty, ktoré som vymyslel doslova a do písmena na kolene. Jedine, čoho som sa herne bál bola cena za moju ochranu pri vyjednávaní s trollmi, šesť strieborných som nakoniec vyriešil neherne, hoci ma žoldnieri potom chceli zabiť. :-P
Ďalší deň sa začal útokom na karavánu a potom som došiel do dediny. Ihneď som sa stretol s pánom Albertom (Magda Biščová) v čajovni, potom sme išli oslobodzovať slečnu Jasmínu (Veronika "Naty" Herceková). Dopadlo to dobre a som až prekvapený, ako rýchlo sa dostavili prvé neherné prestávky. Najlepšia hláška bola "Som vyslanec a potrebujem ochranu", ktorá nás postavila mimo hru na asi pätnásť minút, čo bol rekord :-D. Potom som sa hlavne stretával s Alizee (meno žiaľ neviem, zabudol som :-) ), s ktorou som aj neskôr trénoval vo vojenskom tábore.
Na tomto larpe som zažil aj perfektné privítanie (dáš si víno?), excelentného retardovaného kráľovského vyslanca (klobúk dole, naozaj to bol arogantný titulovaný buzerant :-D), kamaráta, ktorý mi umožnil prežiť bitku s trollmi, večerné posedenie pri trolloch, pričom hry, ktoré sme hrali nemôžem verejne popísať :-D, spoznanie Kláry z Budmeríc, stretnutia so starými známymi ako už spomínaná Naty, Lucka Rajčová, Trollovia, Voloďa Heger, Marek Minárik, Aďo, Ivka Pristachová, Dušan Kajan, Daniel Furka, Terézia "Teriko" Hegerová, Erich a mnohí ďalší, naozaj by ste si zaslúžili za predvedenú hru titulky :-)
Za spomenutie stojí aj čierny rytier, ktorý sa potom zmenil na "mončičáka", pretože mu odišiel hlas, všeobecne chlapci z tábora, ktorí mi dali prezývku "Východniar", spomínanie na časy na Fante (WoW server) a samozrejme dobré vínko, medovina a koktavá malinovka, ktorej som sa našťastie vyhol :-D.
Trošku mi vadilo akurát, že druhý deň sa strašne chaoticky začalo questiť a že istí ľudia nezvládali hru a dokonca sa činili aj mimoherne, všetci vedia, povie toľko, že ten troll bol vykastrovaný. A možno aj to, že som nebol v podsvetí :-P. Nuž ale posolstvo bolo doručené, odslúžil som čas vo Vlčích strážach vládcovia vo Vlčích skalách sa menili ako na bežiacom páse a knieža bude mať na ceste domov námety na zamyslenie.
Neviem, čo budem hrať na budúcom larpe, je možný aj Alessarov návrat (pána Stroma), ale jedno viem iste. Tie štyri dni bez sprchy, civilizácie a technických výdobytkov mi za to stáli. A ešte jeden spojler - beriem aj posily! Všetko dobré a ďakujem všetkým za hru.
Páperíčko
Epilóg - knieža Noranor a jeho ďalší osud.
Po tom, ako sa vlády ujal vyslanec Kruppe z Norveidu, mu Noranor predniesol svoje posolstvo, kde sa zaviazal chrániť osadu Vlčie skaly. Ráno sa vydal na cestu do svojho panstva v Elthinone, pričom so sebou vzal aj Jasmínu, ktorú neskôr prepustil na slobodu, dostatočne ďaleko, kde ju nebolo treba chrániť, dodržal sľub, odpustil žoldnierom, ktorí ho chceli zabiť a vyplatil im odmenu s bohatou prémiou, niektorí v jeho armáde ostali slúžiť na dlhý čas.
Málokto vie, že sa bezhlavo zamiloval do Alizee, ktorú neskôr pozval na svoje panstvo, kde ju požiadal o ruku. Povráva sa, že ho prijala a ich manželstvo bolo jedným z najkrajších, aké Kniežatstvo Východných Zemí pamätalo. Kroniky spomínajú aj tri deti, synov Firiana a Ketrena, ale najkrajšia bola jednoznačne dcérka Amuriviel, ktorá dostala meno po bytostiach z Lesov Divokej révy na znak dobrej vôle.
Osada upadla v nemilosť, ale Noranor bol nútený brániť Elthinon pred spojeným vpádom Abstinentov a obyvateľov Barbárie, kde v dlhom ťažení nakoniec drvivo zvíťazil, bol však ťažko ranený a prebodnutie pľúc mu robilo starosti do konca jeho dlhého života. Vládol vo svojom panstve osvietene a povráva sa, že sa do osady Vlčie Skaly niekoľkokrát vrátil, a navštívil aj kraje ako Norveid, Ohnivú Zem, Gréciu a mnohé ďalšie. Isté je, že sa vydal aj na sever ku trollom, kde ho na prekvapenie prijali láskavo, vraj za to mohli dobré vzťahy s trollmi od vlčích skál. Zmluvy, ktoré uzavrel, nikdy neporušil.
Do konca svojho života ctil skromnosť, vieru v Dvojitý Mesiac a tolerantnosť ku všetkým, ktorí ctili zákony jeho vládcu, kniežaťa Elanáriona I. Na sklonku svojho života zveril vládyu nad panstvom svojej dcére Amuriviel, jeho synovia velili armádam elthinonského panstva, povráva sa, že hranice Elthinonu neboli ani za Noranorovej, ani za Amurivielinej vlády pokorené. Umrel v deň, kedy skončil nov spoločne so svojou milovanou ženou a pochovaný je v Atrantskej mohyle, kde ležia všetci z lénnej dŕžavy Elthinon.
(je to malá mimoherná vložka, prosím neberte to ako manipulovanie s postavami, je to také poďakovanie všetkým, ktorí tam boli a zároveň dúfam, že vás to poteší. Držte sa všetci, Páperko)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára