Páperíčko: 2015

pondelok 20. júla 2015

Belarielin vzostup a Alessarovo očistenie (Kráľovstvo Vína 2015)

Rok sa s rokom zišiel, Páperíčko sa opäť pobalil, dal zbohom rodnému Popradu, po ceste vlakom nabral svoju lásku Veroniké a dobrého kamaráta Radiana, aby sa zúčastnili toľko očakávanej akcie s názvom Kráľovstvo Vína a to už jeho piatej časti.

Ako som už teda avizoval v statuse, facebooková kolónka na vyjadrenie emócií bola prikrátka a nakoľko sa mi nechcelo strihať video, aj táto moja malá "správa" z larpu ostane verná svojej blogovej tradícii. Tak, nech sa páči.

Patrilo by sa začať tými lepšími správami. Počasie nám nadelilo pomerne štedrú nádielku sucha a horúčav, 39 stupňov Celzia v sobotu bolo hádam až príliš. V každom prípade, som vo svojom kostýme vypotil hektolitre potu, ale v zásade možno zhodnotiť, že to stálo za to.

Samotná hra sa mi veľmi páčila, najmä súkromná línia s Veroniké a Radianom, obom veľká pochvala, mojej láske za krásny herecký výkon, Radianovi za zápal, s akým sa zhostil úlohy mechanistu. Ako keby som videl seba pred piatimi rokmi, kedy som prvýkrát oficiálne hral Alessara, lesného strážcu (neoficiálne bol hraný aj rok predtým, keď sa tento nápad larpu ešte rodil a ak sa niekedy budete registrovať a uvidíte tam aj túto kolónku, vedzte, že prvý som bol ja :-P ). Všeobecne, najmä mojej Veroniké ďakujem za kopu príjemných spomienok a zdarné šermovanie, a vôbec za tie najkrajšie momenty v Častej. :3

Naša línia sa prekrývala s oficiálnym príbehom pre lesné bytosti, kde dochádzalo k hnevu lesa, ktorý sa rozhodol uvaliť na dedinčanov trest za všetky príkoria, vrcholilo to vraždami nevinných ľudí (ofc, herne). Tu bola malá nezhoda, nakoľko moja postava nikdy nebrala životy nevinným a citová väzba na Belariel (hrala ju Veroniké), mu tobôž nedovoľovala, aby sa v jej očiach stal vraždiacim netvorom. Dobrý role-play to ale udržal v medziach, jediné, čo by som vytkol je, že sa veci z tejto oficiálnej verzie diali nárazovo a občas nás to dosť tlačilo a sotva sme stíhali realizovať náš súkromný quest. Plus, to, že z objektívnych príčin sme líniu nemohli dohrať, to tu rozpisovať nebudem.

Tu hodnotím veľmi pochvalne nášho majstra Lukáša "Leovina" Reviľáka, ktorý bol tohto roku jedným z najvzornejších majstrov. Dohľadateľný, bez vysielačky, dalo sa s ním odkonzultovať všetko a ešte stíhal hrať. Takto má vyzerať správny majster. Veľký posun k lepšiemu oproti minulému roku.

Žiaľ, hra zo strany mnohých priniesla aj veľa negatív. Všimol som si veľa nových tvárí a, žiaľ, aj veľa neskúsených hráčov. Nevravím, každý z nás nejako začínal, ale všímať si sedieť ľudí na kameni a neherne sa baviť celé dva dni, to je skutočne na pováženie. Navyše, potvrdené z ďalších zdrojov, môžem len potvrdiť, že ľudia sa buď boja, alebo sa im nechce hrať. Čo je škoda, kazí to celkovú atmosféru, v rámci slušnej hry sa jednoducho treba tej postave oddať a primerane ju hrať.

Druhé negatívum boli trollovia. Priznám sa, že keď ich Erich zakladal, bral som ich ako veľmi príjemné spestrenie larpu, moje postavy sa s nimi vždy previazali a pár rokov som uvažoval, že sa k nim pridám. Po minuloročnom lapsuse však gro z nich odišlo a zvyšok predstavoval len veľmi vlažný tieň, ktorý akurát vyvolával zbytočné boje, priznám sa, že by tento rok bolo lepšie bez nich, nič v zlom, viem, že sú medzi nimi aj takí, ktorí to myslia ozaj vážne. Len už nie sú to, čím bývali.

Ďalšou vecou, ktorá zatienila ináč výbornú akciu, bola chaotická organizácia. Chatrne informáciami a technicky vybavený infostánok, zmätočné pokyny, celkovo, pravá ruka nevie, čo robí ľavá. Mnohým vadilo práve to a ja sa pridávam. Na to, že ako záložný zdravoťák dostanem vysielačku až tretí deň larpu? Nedorozumenie so Schatmansdorf TAXI zamrzelo, ale stáva sa.

Ale nebolo všetko čierne, tento larp sa niesol aj v znamení šermu, to najmä larpového. Veroniké so mnou neúnavne trénovala a výsledky sa dostavili v nedeľnom turnaji. Hoci bola účasť poslabšia, naučené ťahy mojej láske najprv vyniesli otočenie stavu oproti mne, pričom som viedol už 2-0, nakoniec v zápase na tri zásahy som ťahal za kratší koniec a Veroniké postúpila so skóre 2-3 v môj neprospech. Ukážkový horný kríž proti Kenshinovi, alias Mončičákovi a mnohé krásne zásahy, naozaj som mal byť na čo hrdý.

A čo moje súťažné zápolenie? Šerm poznáte, v lukostreľbe som mohol postúpiť, ale pri druhom šípe, kde stačilo, aby letel do terča, som mykol rukou a šíp ukážkovo zaplachtil ponad terč. Holt, stáva sa, snáď už fakt nabudúce dôjdem s vlastným lukom, ktorý ešte stále trčí v Maďarsku a mne už kypia nervy, to ale k larpu nepatrí. :-)

Vlastníctvo vysielačky ale malo aj svoje výhody a to, čo sme s Veroniké nazvali ako "Rádio Org", malo aj svoje vtipné chvíľky. Najlepšie hlášky prikladám.

Org 1: "Zdenko?"
Org 2: "Tvoj tatko!"

Org 1: "Smrť do morovej jamy/k trolliemu táboru!"
Smrť: "Smrť je na ceste!"

Org 1: "Lenka - Smrť, máš čas?"

Org 1: "Už sa vrátil ten zranený východniar."
Ja: "Čo robí?"
Org 1: "Našiel som ho pri pive."
Ja: "No, výborne..."
Org 1: "Východ je východ!" (smiech)

Na viac si už nespomínam, ak náhodou, tak doplním. Takže, ako by som zhrnul Kráľovstvo vína 2015? Nebolo to zlé, ale už to nemá taký šmrnc ako minulé roky. Ak však bude príležitosť a chce sa vám, rozhodne odporúčam ísť. Zažijete a zhodnotíte sami :-)

Páperíčko