Začalo to celé skvelo. Pekná hra s Veroniké, ktorá naozaj hrá excelentne a potom čas strávený v čajovni a cesta domov, aby som teda sa teda podelil o potešenie, ktoré som stihol zažiť. Vlastný úspech vie namotivovať, rovnako ako neúspech zraniť. Ale pekne po poriadku.
Nabudený po ceste z práce som si teda doma zahral a začal formovať myšlienky na dielo, ktoré som už dlho zamýšľal a to, pri ktorom som si povedal, že za tri roky ho aj knižne vydám. Tak som hral s Veroniké a keď išla na tréning, tak som si povedal, že mnoho mojich dobrých nápadov sa učesalo v čajovni, tak why the hell not.
V čajovni pri chuti Karkadé (podľa neho vznikol Kanatsi v Démonkinom ťažení), a vodnej som sa pustil do písania a sprevádzala ma Nox Arcana. Tak vznikol prológ ku veľkému dielu, ktoré malo mať podľa plánu okolo päťsto strán. Smelé to plány.
Po ceste domov, ktorú tu rozpisovať nebudem, som došiel domov, dal zotavujúcu sprchu a seba dokopy a prišla rana. Vrátila sa mi kritika. A to je všetko asi k tomu.
Takže sa plány odkladajú a jedno jediné ma teší. Že som si tú dobu na knihu stanovil adekvátne. Držte palce.
