Zákulisne som to už stihol rozšíriť, mnohí však ešte nevedia, o čo ide. Týka sa to najmä mojej spisovateľskej dráhy, ktorá ma baví a ktorej možno v týchto časoch nedávam to, čo by som si prial.
V prvom rade, konečne som sa dostal k tomu, že idem vydať knihu. Maličkú, zbierku desiatich poviedok, ktoré obsahujú úvodníky k väčšiemu cyklu, aj také, ktoré vznikli len tak, prípadne svoje svety prežili a teraz plávajú ako fragmenty vesmírom a snažia sa niekde usadiť. Čo dodať, niekedy je tento svet fantázie mocnejší ako ja a píše sa sám. Definitívny názov knižky nie je ešte upresnený, nakoľko sa musím dohodnúť s vydavateľom, avšak myslím, že pri "Fragmentoch" ostanem. Vystihuje to obsah absolútne presne. Dodávam, že bude skôr dostupná ako na stránkach martinus.sk, gorila.sk a podobne. Mnou podpísané kópie sú už zúfalo rezervované.
Samozrejme, bol by som veľmi nerád, ak by to skončilo len pri tom.
Moje plány do budúcna sú dvojaké a týkajú sa aj fantasy, aj scifi.
Za fantasy vzniká cyklus, ktorý má pracovný názov "O dryáde a inkvizítorovi", ten sa mi však nepáči a plánujem ho zmeniť. Z prvej knihy mám jeden a pol kapitoly, kde sa to zaseklo. Neviem pohnúť ďalej, vraj sa to pri každej takejto práci stáva. Avšak tento príbeh má ešte čo povedať a raz sa určite uzavrie. Z väčšej časti.
V scifi sú plány dokonca dva, jedna je military scifi, kým druhá by sa mala pozrieť na atypické formy života. Hlavne sa chcem pokúsiť vyhnúť sa humanoidnému vesmíru, ktorý je tak lákavý. Či pôjde o dva samostatné cykly, alebo to sfúzuje, ukáže až čas. Nie je vylúčené, že sa minimálne hrdinovia stretnú navzájom.
Viem, že tu píšem, ako keby som mal za sebou už desiatky úspešných diel, alebo nejaký trhák, avšak povedal som si, že je potrebné si uvedomiť s čím a o čom píšem. Navyše, všetci tí, ktorí ste mi verili, že to dotiahnem ďaleko, si zaslúžite vedieť, že ste ma podporovali pri niečom, čo ma ozaj baví, napĺňa ma a som rád, ak sa to aj páči. Že to malo zmysel.
Jedno špeciálne poďakovanie patrí aj mojej najdrahšej Veroniké. Bez hviezdneho zafíru by to jednoducho nešlo.
Páperíčko
nedeľa 26. októbra 2014
utorok 22. júla 2014
Kráľovstvo vína 2014 (Alessarov návrat)
Predĺžený víkend v znamení pekného počasia priniesol nové herné zážitky. Po roku som sa opäť vrátil do Častej, kde som zažil jednania s trollmi, uzmierovanie lesa, jednanie s temnými silami, cestu do podsvetia, aby sme skončili v nádhernom finále. Na toto všetko nám stačili štyri dni. Ale pekne po poriadku.
V štvrtok som sadol na IC do Trnavy a v Trenčíne pristúpila moja najdrahšia Veroniké. Musím povedať, že rozhodne sa cestovalo krajšie s ňou ako osamote. Potom sme v horúčavách, hodných tropických oblastí, nastúpili do autobusu, kde napriek opakovanému uisteniu sa, že autobus stojí aj na Červenom Kameni pri Častej, sme zistili, že tomu tak nie je. Našťastie nás na pol ceste hore vzal jeden hráč autom, takže sme sa mohli ubytovať.
Zmaturovali sme pri stavaní stanu, absolvovali workshopy a stal sa zo mňa erárny zdravotník. Navlečení do kostýmov sme začali prológ na hernej lokácii.
Ja som si strihol postavu, ktorá pred časom z Kráľovstva Vína odišla a to lesného strážcu Alessara. Vzhľadom na to, že drevený kyrys bol zamknutý na garáži, musel som ťahať plechy. Veroniké mi dala svoj larpový meč a mohol som sa túlať lesmi.
Hneď nasledovali jednania s trollmi, s ktorými som sa rýchlo dohodol a následne začalo hľadanie mojej hlavnej úlohy, ktorá bola spojená práve s postavou mojej najdrahšej - elfkou Belariel, v ktorej prebývala temná kňažná Skarabé. Samozrejme nebolo to tak úplne jednoduché.
V rámci skupiny dohodnutia na larp vznikla totiž elfská frakcia, kde bola aj postava mojej drahej. Myslím, že prvé stretnutia prebehli na úrovni utajenia špičkovej tajnej služby, skvelý roleplay v podaní Veroniké, ktorá sa mojej postavy bála a Michelle, ktorá bola dušou stromu a dávala pozor na odhalenie.
Nasledovalo hľadanie miesta na svätyňu a opatrné stretávanie, ktoré sa vďaka skvelej hre mojej lásky stávalo veľmi obtiažnym, avšak nakoniec sa hra veľmi nečakane zvrtla. Belariel/Skarabé a Alessar odišli na mesačnú vyhliadku, kde sa odohralo asi najlepšie vyjednávanie, aké som kedy odohral. Kameň s dušou strážcu bol veľkým lákadlom pre bytosť bažiacu po moci, avšak obozretnosť zabránila v unáhlenom kroku. Naozaj, klobúk dole!
Jednanie sa skončilo dohodou, že na ďalší deň to doriešime a dovtedy budeme neutrálni voči sebe. Samozrejme, že zvyšok jej skupiny mal záujem na tom, aby bola temná kňažka spútaná, takže som bol miestami až štvoritý agent :-D Navyše, keďže sme sa zdržali v larpovej krčme, neexli sme v bitke večer, kde sa asi naozaj bil každý s každým.
V sobotu sme teda postavili a vysvätili svätyňu, avšak naša cesta pokročila a to dohodou so smrtkou. Cena za vstup do podsvetia bola jasná - tri ľudské životy. Znelo to jednoducho, ale ako niekoho zabiť, aby sme to stihli a ušli spravodlivosti dediny? Nakoniec sme si vyhliadli skupinku troch hráčov a na mesačnej vyhliadke sme sa odhodlali k uskutočneniu. Lenže jedna postava nám ušla a veci sa začali komplikovať. Nakoniec sme našli aj tretiu obeť (za neherné dôsledky mi je ľúto, avšak naozaj sme to mali aj od nej odobrené, že je to v poriadku.
Smrť si však dala načas a my sme skončili za trojitú hernú vraždu priviazaní ku kolu. Všetko fajn, len po prvé, zviazanie bolo prisilné, až sme mali odreté zápästia, po druhé nejako na nás zabudli (!). Quest, ktorý bol odobrený organizátormi, jednoducho nemohol pokročiť! Našťastie, keďže potrebovali zdravotníka, šiel som vybaviť potrebné veci a po dohode so smrtkou sme mohli ísť do podsvetia.
Tam sa odohrala scéna hodná oskara, keďže Skarabé zasadla na stolec smrti, avšak tu prišlo moje eso v rukáve a vo výbornom hernom súboji vôľ sa nakoniec temná bytosť dostala do kameňa, avšak tým Alessar prišiel o artefakt, ktorý ho držal nažive. Tak sa ponúkol, aby aspoň Belariel mohla odísť. Smrť povolila a vyriekla rozsudok aj nad znetvoreným strážcom, ktorý ju mal sprevádzať "až kým jeho dni neskončia, čo bude čoskoro". Belariel sa mala báť tmy.
Epilóg sa odohral voľne v sobotu večer a v nedeľu a napriek pár maličkostiam som si hru užil.
Neherne som ošetril pár zranení, myslím, že najlepšia bola radosť chalana, keď som mu oznámil, že bude mať jazvu. Popri tom , prechádzka po nádvorí s mojou Veroník a šermovanie s ňou, pár hráčkami a hráčmi a samotným Barbarom Mamutom. Čítate dobre, v našom súboji som mal navrch mierne, ale ja :-P Rovnako som sa zúčastnil turnaja v lukostreľbe, s cudzím lukom a bez možnosti zástrelu som so štyrmi bodmi a jedným šípom v zemi zamával do kamery.
Omnoho lepšie sa darilo mojej drahej, ktorá postúpila do druhého kola šermiarskeho turnaja, keď v prvom kole porazila "Mončičáka" (minuloroční účastníci vedia :-P ). V druhom kole po nanútenej "výhode" a výmene zbrane vypadla. Dodám len jedno všetkým šermiarom i nešermiarom. Keď niekto proti vám kľačí, to NIE JE pre vás výhoda. Má menšiu zásahovú plochu a k tomu výhodný útok na nohy, ktoré sa rátajú za bod. Takže tak.
Nakoniec sme prešli v horúčave dole do dediny, autobusom do Trnavy a rýchlikom do Trenčína, resp. Popradu. Pre všetkým len dodám, choďte tam, ak ste fanúšikom dobrej hry a buďte slušní voči ostatným. Zakončím slovami Romana "Viziho" Vizváryho: "Je to toľko epických hráčov, že to tu nik nekazil a sme šťastní za všetky príbehy, ktoré ste tu rozohrali.
Prikladám zoznam skvelých hlášok, ktoré som mal možnosť zachytiť.
J: "Po lese behá Slenderman, nevidel si ho? Lebo ja sa obzriem a za mnou muž bez tváre!"
Ja: "To som bol ja..."
(Jakub z našej skupiny na mňa - mal som šatku cez tvár a kapucňu do očí)
"Ja behať po lese a mamutiť" (štandardný trollský opis na všetko)
"Prepáčte, ale strašne sa lesknete, upútalo to môj zrak" (Michelle na adresu mojej zbroje)
Pri ceste do podsvetia som zakopol a s úľavou, že sa mi nič nestalo, som započal tento rozhovor.
Ja: "Žijem!"
Smrtka: "To máš dobré."
Súboj múdrosti s trollmi.
Šaman: "Do koľko vedieť Alessar rátať?"
Ja: "Jeden. Dva. Tri."
Trollovia okrem šamana idú na zem: "Ohooooooooo! Múdry on!"
Ja: "Štyri, päť. Šesť."
Šaman ide tiež na zem a všetci trollovia: "Ohoooooooooooooo!!! On ešte múdrejší ako šaman!"
Určite som na mnoho zabudol, ešte treba spomenúť magický kruh, ale to vedia len zasvätení :-D
Dúfam, že sa vám čítanie páčilo a že som vás navnadil na budúci rok.
Páperíčko :-)
V štvrtok som sadol na IC do Trnavy a v Trenčíne pristúpila moja najdrahšia Veroniké. Musím povedať, že rozhodne sa cestovalo krajšie s ňou ako osamote. Potom sme v horúčavách, hodných tropických oblastí, nastúpili do autobusu, kde napriek opakovanému uisteniu sa, že autobus stojí aj na Červenom Kameni pri Častej, sme zistili, že tomu tak nie je. Našťastie nás na pol ceste hore vzal jeden hráč autom, takže sme sa mohli ubytovať.
Zmaturovali sme pri stavaní stanu, absolvovali workshopy a stal sa zo mňa erárny zdravotník. Navlečení do kostýmov sme začali prológ na hernej lokácii.
Ja som si strihol postavu, ktorá pred časom z Kráľovstva Vína odišla a to lesného strážcu Alessara. Vzhľadom na to, že drevený kyrys bol zamknutý na garáži, musel som ťahať plechy. Veroniké mi dala svoj larpový meč a mohol som sa túlať lesmi.
Hneď nasledovali jednania s trollmi, s ktorými som sa rýchlo dohodol a následne začalo hľadanie mojej hlavnej úlohy, ktorá bola spojená práve s postavou mojej najdrahšej - elfkou Belariel, v ktorej prebývala temná kňažná Skarabé. Samozrejme nebolo to tak úplne jednoduché.
V rámci skupiny dohodnutia na larp vznikla totiž elfská frakcia, kde bola aj postava mojej drahej. Myslím, že prvé stretnutia prebehli na úrovni utajenia špičkovej tajnej služby, skvelý roleplay v podaní Veroniké, ktorá sa mojej postavy bála a Michelle, ktorá bola dušou stromu a dávala pozor na odhalenie.
Nasledovalo hľadanie miesta na svätyňu a opatrné stretávanie, ktoré sa vďaka skvelej hre mojej lásky stávalo veľmi obtiažnym, avšak nakoniec sa hra veľmi nečakane zvrtla. Belariel/Skarabé a Alessar odišli na mesačnú vyhliadku, kde sa odohralo asi najlepšie vyjednávanie, aké som kedy odohral. Kameň s dušou strážcu bol veľkým lákadlom pre bytosť bažiacu po moci, avšak obozretnosť zabránila v unáhlenom kroku. Naozaj, klobúk dole!
Jednanie sa skončilo dohodou, že na ďalší deň to doriešime a dovtedy budeme neutrálni voči sebe. Samozrejme, že zvyšok jej skupiny mal záujem na tom, aby bola temná kňažka spútaná, takže som bol miestami až štvoritý agent :-D Navyše, keďže sme sa zdržali v larpovej krčme, neexli sme v bitke večer, kde sa asi naozaj bil každý s každým.
V sobotu sme teda postavili a vysvätili svätyňu, avšak naša cesta pokročila a to dohodou so smrtkou. Cena za vstup do podsvetia bola jasná - tri ľudské životy. Znelo to jednoducho, ale ako niekoho zabiť, aby sme to stihli a ušli spravodlivosti dediny? Nakoniec sme si vyhliadli skupinku troch hráčov a na mesačnej vyhliadke sme sa odhodlali k uskutočneniu. Lenže jedna postava nám ušla a veci sa začali komplikovať. Nakoniec sme našli aj tretiu obeť (za neherné dôsledky mi je ľúto, avšak naozaj sme to mali aj od nej odobrené, že je to v poriadku.
Smrť si však dala načas a my sme skončili za trojitú hernú vraždu priviazaní ku kolu. Všetko fajn, len po prvé, zviazanie bolo prisilné, až sme mali odreté zápästia, po druhé nejako na nás zabudli (!). Quest, ktorý bol odobrený organizátormi, jednoducho nemohol pokročiť! Našťastie, keďže potrebovali zdravotníka, šiel som vybaviť potrebné veci a po dohode so smrtkou sme mohli ísť do podsvetia.
Tam sa odohrala scéna hodná oskara, keďže Skarabé zasadla na stolec smrti, avšak tu prišlo moje eso v rukáve a vo výbornom hernom súboji vôľ sa nakoniec temná bytosť dostala do kameňa, avšak tým Alessar prišiel o artefakt, ktorý ho držal nažive. Tak sa ponúkol, aby aspoň Belariel mohla odísť. Smrť povolila a vyriekla rozsudok aj nad znetvoreným strážcom, ktorý ju mal sprevádzať "až kým jeho dni neskončia, čo bude čoskoro". Belariel sa mala báť tmy.
Epilóg sa odohral voľne v sobotu večer a v nedeľu a napriek pár maličkostiam som si hru užil.
Neherne som ošetril pár zranení, myslím, že najlepšia bola radosť chalana, keď som mu oznámil, že bude mať jazvu. Popri tom , prechádzka po nádvorí s mojou Veroník a šermovanie s ňou, pár hráčkami a hráčmi a samotným Barbarom Mamutom. Čítate dobre, v našom súboji som mal navrch mierne, ale ja :-P Rovnako som sa zúčastnil turnaja v lukostreľbe, s cudzím lukom a bez možnosti zástrelu som so štyrmi bodmi a jedným šípom v zemi zamával do kamery.
Omnoho lepšie sa darilo mojej drahej, ktorá postúpila do druhého kola šermiarskeho turnaja, keď v prvom kole porazila "Mončičáka" (minuloroční účastníci vedia :-P ). V druhom kole po nanútenej "výhode" a výmene zbrane vypadla. Dodám len jedno všetkým šermiarom i nešermiarom. Keď niekto proti vám kľačí, to NIE JE pre vás výhoda. Má menšiu zásahovú plochu a k tomu výhodný útok na nohy, ktoré sa rátajú za bod. Takže tak.
Nakoniec sme prešli v horúčave dole do dediny, autobusom do Trnavy a rýchlikom do Trenčína, resp. Popradu. Pre všetkým len dodám, choďte tam, ak ste fanúšikom dobrej hry a buďte slušní voči ostatným. Zakončím slovami Romana "Viziho" Vizváryho: "Je to toľko epických hráčov, že to tu nik nekazil a sme šťastní za všetky príbehy, ktoré ste tu rozohrali.
Prikladám zoznam skvelých hlášok, ktoré som mal možnosť zachytiť.
J: "Po lese behá Slenderman, nevidel si ho? Lebo ja sa obzriem a za mnou muž bez tváre!"
Ja: "To som bol ja..."
(Jakub z našej skupiny na mňa - mal som šatku cez tvár a kapucňu do očí)
"Ja behať po lese a mamutiť" (štandardný trollský opis na všetko)
"Prepáčte, ale strašne sa lesknete, upútalo to môj zrak" (Michelle na adresu mojej zbroje)
Pri ceste do podsvetia som zakopol a s úľavou, že sa mi nič nestalo, som započal tento rozhovor.
Ja: "Žijem!"
Smrtka: "To máš dobré."
Súboj múdrosti s trollmi.
Šaman: "Do koľko vedieť Alessar rátať?"
Ja: "Jeden. Dva. Tri."
Trollovia okrem šamana idú na zem: "Ohooooooooo! Múdry on!"
Ja: "Štyri, päť. Šesť."
Šaman ide tiež na zem a všetci trollovia: "Ohoooooooooooooo!!! On ešte múdrejší ako šaman!"
Určite som na mnoho zabudol, ešte treba spomenúť magický kruh, ale to vedia len zasvätení :-D
Dúfam, že sa vám čítanie páčilo a že som vás navnadil na budúci rok.
Páperíčko :-)
pondelok 7. apríla 2014
Zmena plánov
Začalo to celé skvelo. Pekná hra s Veroniké, ktorá naozaj hrá excelentne a potom čas strávený v čajovni a cesta domov, aby som teda sa teda podelil o potešenie, ktoré som stihol zažiť. Vlastný úspech vie namotivovať, rovnako ako neúspech zraniť. Ale pekne po poriadku.
Nabudený po ceste z práce som si teda doma zahral a začal formovať myšlienky na dielo, ktoré som už dlho zamýšľal a to, pri ktorom som si povedal, že za tri roky ho aj knižne vydám. Tak som hral s Veroniké a keď išla na tréning, tak som si povedal, že mnoho mojich dobrých nápadov sa učesalo v čajovni, tak why the hell not.
V čajovni pri chuti Karkadé (podľa neho vznikol Kanatsi v Démonkinom ťažení), a vodnej som sa pustil do písania a sprevádzala ma Nox Arcana. Tak vznikol prológ ku veľkému dielu, ktoré malo mať podľa plánu okolo päťsto strán. Smelé to plány.
Po ceste domov, ktorú tu rozpisovať nebudem, som došiel domov, dal zotavujúcu sprchu a seba dokopy a prišla rana. Vrátila sa mi kritika. A to je všetko asi k tomu.
Takže sa plány odkladajú a jedno jediné ma teší. Že som si tú dobu na knihu stanovil adekvátne. Držte palce.
Nabudený po ceste z práce som si teda doma zahral a začal formovať myšlienky na dielo, ktoré som už dlho zamýšľal a to, pri ktorom som si povedal, že za tri roky ho aj knižne vydám. Tak som hral s Veroniké a keď išla na tréning, tak som si povedal, že mnoho mojich dobrých nápadov sa učesalo v čajovni, tak why the hell not.
V čajovni pri chuti Karkadé (podľa neho vznikol Kanatsi v Démonkinom ťažení), a vodnej som sa pustil do písania a sprevádzala ma Nox Arcana. Tak vznikol prológ ku veľkému dielu, ktoré malo mať podľa plánu okolo päťsto strán. Smelé to plány.
Po ceste domov, ktorú tu rozpisovať nebudem, som došiel domov, dal zotavujúcu sprchu a seba dokopy a prišla rana. Vrátila sa mi kritika. A to je všetko asi k tomu.
Takže sa plány odkladajú a jedno jediné ma teší. Že som si tú dobu na knihu stanovil adekvátne. Držte palce.
pondelok 24. marca 2014
AnimeShow a Game Expo 2014 - ako bolo
Tak, predĺžený víkend bol v znamení mnohých splnených snov a ešte radostnejších stretnutí. Tri dni poskytli zážitkov viac ako dosť, avšak pekne po poriadku.
V piatok, po dohode s Radianom, sme nasadli na obedný rýchlik a s myšlienkou, že času máme dosť, sme sadli a viezli sa do Bratislavy. Samozrejme, že debaty nemali konca kraja a od hier, seriálov a samozrejme imunitného systému. Potom po prehliadke ženských zbrojí - poriadnych, žiadne boob armory a hoci vlak stihol nabrať meškanie, stihli sme aj s menšou rezervou.
Festival začala Lothmírilina prednáška o tom, ako Hobbit zapadá do Tolkienovho univerza. Príjemné rozptýlenie vo svete, ktorý v mojej predstave o fantastike zanechal nezmazateľnú stopu.
Potom som v saune a šunkovom vzduchu (samozrejme, nič v zlom :-D) Fantázia salónu išiel ja. Postupne som publikum prevádzal, ako sa Battlestar Galactica menila vo víre času a som príjemne prekvapený, že sa ľuďom páčilo a aktívne sa pýtali. Nič nepoteší viac, ako spokojné publikum.
Potom sme ešte ostali na Zahartofovej prednáške o CGI filmoch, aby sme sa presunuli do anime sekcie, kde sme sa nasmiali na niektorých brutálnejších scénach v anime, pretože, áno, niektoré smrti vyzerali fakt no absurdne.
Keď sme išli na ubytovňu, tak som sa zastavil pri figúrke ženskej v brnení, ktoré bolo presne podľa predstáv o ideálnom ženskom brnení a navyše bola v peknom prevedení. Lenže som vedel, že takéto veci stoja pomerne dosť. Bol som ale príjemne prekvapený a do zbierky pribudol ďalší kus.
Večer sme s Radianom pozreli sudcu Dredda (výborný film) a potom čítali vlastné poviedky.
Deň druhý odštartovala prednáška o Tolkienových drakoch a potom sme išli do obchodu po intrákovskú klasiku - plechovku fazule a chlieb (poprosím moju mamku, nech tu prestane čítať :-D). Keďže sa nám na nič nechcelo ísť, tak sme išli ku chalanom od Babylon 5 CCG a tam sme trochu menili karty, pričom som vylepšoval balík na turnaj. Keďže som nemal obaly, zbehol som ku stánku Brlohu, kde som poriešil aj tričko z Halo 4 s týpkom v bojovom obleku (viac-menej to bolo aj dielo náhody, lebo druhé nemali v mojej veľkosti a Heart of the Swarm bojkotujem :-P).
Mohli sme začať a s Minbari som sa pustil do dvoch Centaurov (jeden z nich, hnusný, intrigánsky v hre, bol Radian), Ľudí a Narna. Drukoval som Vorlonom, čo to dalo, avšak stihol som "len" 12 bodov vplyvu a keďže prvé kolo vyhral Babylon 5, Veľká vojna sa nekonala. Spokojnosť bola, veď som ich boostil sám, treba len viac Vorlonských kariet :-D Druhé kolo som kvôli svojej prednáške už nestihol absolvovať.
Tentokrát som prednášal o anime Ghost in the Shell a publikum opäť príjemne prekvapilo, aj sme sa zasmiali, aj zaspomínali na pamätné momenty tohto cyberpunkového skvostu. Popri tom ešte nejaké zákulisné informácie a naspäť do Fantázia salónu.
Konečne som stihol prednášku Františky Vrbenskej a veľmi ma prekvapilo, že napriek svojej reputácii vystupovala veľmi skromne a o téme rozprávala pútavo.
Dúfam, že sa na mňa pani spisovateľka neurazí, ale najväčším klenotom pre mňa bol Ondrej Herec a zamyslenie na tému - Čo je fantasy? Napriek zdravotným problémom to zvládol bravúrne a ukázal sa ako človek, ktorý vie oceniť každú, možno aj trochu jednoduchšiu otázku a pochváliť za dobrý námet k téme. Jednoducho mi tie dve hodiny boli málo. Zároveň to bola aj moja rozlúčka s conom, keďže na nedeľu som už mal iné plány.
Potom sme pokecali ešte o sci-fi filmoch a išli sme s Radianom na intrák, kde teda prebehla bašta v kombinácii chlieb-fazuľa. Spomienky proste nepotlačíš. Zasa hodnotný pokec a išlo sa spať.
Ráno som nasadol na obrnený vlak triedy Stellarion, ktorý ma vysadil v Trenčíne. Čakala ma tam moja Zafírová Veroniké a hoci bolo nad Trenčínom zamračené, u mňa bolo pekne slnečno. Po obede sme zašli na magické miesta pri Váhu a do Čajovne pod hradom. Samozrejme, že bolo báječne a uznáte, že nedeľa bola pre mňa ešte úchvatnejšia, ako celý con. A hlavne, ďalšou dávkou splnených snov, od mojej skvelej lásky. Hoci som zmeškal niekoľko skvelých filmov a prednášok, moje srdénko bolo spokojné. Až sa mi nechcelo odchádzať, ale tak nechcel som si prirábať problémy doma a obrnený vlak ma odniesol do Popradu.
Doma som sa už len stihol prezliecť a ponoril som sa do ríše snov.
Takže, hoci išlo o AnimeShow a Game Expo, mám skôr pocit, že som bol na IstroCone, alebo na festivale sci-fi a fantasy. A ako aj v iných záležitostiach, aj v tomto predĺženom víkende platilo, že to najlepšie si nechal na koniec v podobe hviezdneho zafíru a zliatiny platiny a irídia.
Páperíčko
V piatok, po dohode s Radianom, sme nasadli na obedný rýchlik a s myšlienkou, že času máme dosť, sme sadli a viezli sa do Bratislavy. Samozrejme, že debaty nemali konca kraja a od hier, seriálov a samozrejme imunitného systému. Potom po prehliadke ženských zbrojí - poriadnych, žiadne boob armory a hoci vlak stihol nabrať meškanie, stihli sme aj s menšou rezervou.
Festival začala Lothmírilina prednáška o tom, ako Hobbit zapadá do Tolkienovho univerza. Príjemné rozptýlenie vo svete, ktorý v mojej predstave o fantastike zanechal nezmazateľnú stopu.
Potom som v saune a šunkovom vzduchu (samozrejme, nič v zlom :-D) Fantázia salónu išiel ja. Postupne som publikum prevádzal, ako sa Battlestar Galactica menila vo víre času a som príjemne prekvapený, že sa ľuďom páčilo a aktívne sa pýtali. Nič nepoteší viac, ako spokojné publikum.
Potom sme ešte ostali na Zahartofovej prednáške o CGI filmoch, aby sme sa presunuli do anime sekcie, kde sme sa nasmiali na niektorých brutálnejších scénach v anime, pretože, áno, niektoré smrti vyzerali fakt no absurdne.
Keď sme išli na ubytovňu, tak som sa zastavil pri figúrke ženskej v brnení, ktoré bolo presne podľa predstáv o ideálnom ženskom brnení a navyše bola v peknom prevedení. Lenže som vedel, že takéto veci stoja pomerne dosť. Bol som ale príjemne prekvapený a do zbierky pribudol ďalší kus.
Večer sme s Radianom pozreli sudcu Dredda (výborný film) a potom čítali vlastné poviedky.
Deň druhý odštartovala prednáška o Tolkienových drakoch a potom sme išli do obchodu po intrákovskú klasiku - plechovku fazule a chlieb (poprosím moju mamku, nech tu prestane čítať :-D). Keďže sa nám na nič nechcelo ísť, tak sme išli ku chalanom od Babylon 5 CCG a tam sme trochu menili karty, pričom som vylepšoval balík na turnaj. Keďže som nemal obaly, zbehol som ku stánku Brlohu, kde som poriešil aj tričko z Halo 4 s týpkom v bojovom obleku (viac-menej to bolo aj dielo náhody, lebo druhé nemali v mojej veľkosti a Heart of the Swarm bojkotujem :-P).
Mohli sme začať a s Minbari som sa pustil do dvoch Centaurov (jeden z nich, hnusný, intrigánsky v hre, bol Radian), Ľudí a Narna. Drukoval som Vorlonom, čo to dalo, avšak stihol som "len" 12 bodov vplyvu a keďže prvé kolo vyhral Babylon 5, Veľká vojna sa nekonala. Spokojnosť bola, veď som ich boostil sám, treba len viac Vorlonských kariet :-D Druhé kolo som kvôli svojej prednáške už nestihol absolvovať.
Tentokrát som prednášal o anime Ghost in the Shell a publikum opäť príjemne prekvapilo, aj sme sa zasmiali, aj zaspomínali na pamätné momenty tohto cyberpunkového skvostu. Popri tom ešte nejaké zákulisné informácie a naspäť do Fantázia salónu.
Konečne som stihol prednášku Františky Vrbenskej a veľmi ma prekvapilo, že napriek svojej reputácii vystupovala veľmi skromne a o téme rozprávala pútavo.
Dúfam, že sa na mňa pani spisovateľka neurazí, ale najväčším klenotom pre mňa bol Ondrej Herec a zamyslenie na tému - Čo je fantasy? Napriek zdravotným problémom to zvládol bravúrne a ukázal sa ako človek, ktorý vie oceniť každú, možno aj trochu jednoduchšiu otázku a pochváliť za dobrý námet k téme. Jednoducho mi tie dve hodiny boli málo. Zároveň to bola aj moja rozlúčka s conom, keďže na nedeľu som už mal iné plány.
Potom sme pokecali ešte o sci-fi filmoch a išli sme s Radianom na intrák, kde teda prebehla bašta v kombinácii chlieb-fazuľa. Spomienky proste nepotlačíš. Zasa hodnotný pokec a išlo sa spať.
Ráno som nasadol na obrnený vlak triedy Stellarion, ktorý ma vysadil v Trenčíne. Čakala ma tam moja Zafírová Veroniké a hoci bolo nad Trenčínom zamračené, u mňa bolo pekne slnečno. Po obede sme zašli na magické miesta pri Váhu a do Čajovne pod hradom. Samozrejme, že bolo báječne a uznáte, že nedeľa bola pre mňa ešte úchvatnejšia, ako celý con. A hlavne, ďalšou dávkou splnených snov, od mojej skvelej lásky. Hoci som zmeškal niekoľko skvelých filmov a prednášok, moje srdénko bolo spokojné. Až sa mi nechcelo odchádzať, ale tak nechcel som si prirábať problémy doma a obrnený vlak ma odniesol do Popradu.
Doma som sa už len stihol prezliecť a ponoril som sa do ríše snov.
Takže, hoci išlo o AnimeShow a Game Expo, mám skôr pocit, že som bol na IstroCone, alebo na festivale sci-fi a fantasy. A ako aj v iných záležitostiach, aj v tomto predĺženom víkende platilo, že to najlepšie si nechal na koniec v podobe hviezdneho zafíru a zliatiny platiny a irídia.
Páperíčko
štvrtok 6. februára 2014
Páperíčkov time-off
Nuž, každého to čaká a aj ja som sa musel vrátiť do "doby kamennej". Pre vysvetlenie, tri dni pred Silvestrom 2013 môj notebook padol prvýkrát a po oprave systému sme sa nasledujúci deň dočkali definitívy. Musel do servisu.
Takže, čo s načatým časom? No, najprv prišla zúrivosť, s mnohými ľuďmi som v kontakte najmä cez internet a tak žiaľ, som musel v tichosti čakať, kým sa mi vráti. To však nebol ten najväčší problém. Na niekoľko akcií som sľúbil prednáška a mohol som ich akurát dlátom vyrývať do kameňa. Proste som musel čakať.
Na druhú stranu som prekvapivo zistil, koľko mám voľného času. Najmä knižky si to odtrpeli, samozrejme v tom dobrom zmysle. Prvé dve knihy série o Guvernérovi z the Walking Dead, potom prvá kniha Trhlinových vojen (Mág-učeník) od R.E.Feista, Zaklínač, piaty diel ságy a ešte niekoľko ďalších. Moja inšpirácia by sa čoskoro mala pretaviť do poviedok a podobných diel, snáď sa budú páčiť.
Potom nekonečné hry s Cho'gallom a ladenie balíkov, pričom hranice toho, čo sa považuje sa nechutné sviniarne, sme posunuli niekde do abstraktných rovín. Ale bolo to super a na naše hry sa vždy teším.
Potom haluzenie s Radianom a domáca úloha od kamaráta z čajovne Tulandsko. Nakoniec splnená na prvý opravák a stretnutia aj s Maťou Benkovou a ostatnými, s ktorými sa teším na ďalšie spolupráce. Ideme, PUF (Popradský Uberklub Fantastiky :-P )!
Bolo toho ešte veľa a ja môžem povedať, že už nikdy nechcem, aby som bol bez techniky a nemohol tvoriť. Na druhú stranu, objavil som more možností.
Vás znovu online,
Páperíčko :-)
Takže, čo s načatým časom? No, najprv prišla zúrivosť, s mnohými ľuďmi som v kontakte najmä cez internet a tak žiaľ, som musel v tichosti čakať, kým sa mi vráti. To však nebol ten najväčší problém. Na niekoľko akcií som sľúbil prednáška a mohol som ich akurát dlátom vyrývať do kameňa. Proste som musel čakať.
Na druhú stranu som prekvapivo zistil, koľko mám voľného času. Najmä knižky si to odtrpeli, samozrejme v tom dobrom zmysle. Prvé dve knihy série o Guvernérovi z the Walking Dead, potom prvá kniha Trhlinových vojen (Mág-učeník) od R.E.Feista, Zaklínač, piaty diel ságy a ešte niekoľko ďalších. Moja inšpirácia by sa čoskoro mala pretaviť do poviedok a podobných diel, snáď sa budú páčiť.
Potom nekonečné hry s Cho'gallom a ladenie balíkov, pričom hranice toho, čo sa považuje sa nechutné sviniarne, sme posunuli niekde do abstraktných rovín. Ale bolo to super a na naše hry sa vždy teším.
Potom haluzenie s Radianom a domáca úloha od kamaráta z čajovne Tulandsko. Nakoniec splnená na prvý opravák a stretnutia aj s Maťou Benkovou a ostatnými, s ktorými sa teším na ďalšie spolupráce. Ideme, PUF (Popradský Uberklub Fantastiky :-P )!
Bolo toho ešte veľa a ja môžem povedať, že už nikdy nechcem, aby som bol bez techniky a nemohol tvoriť. Na druhú stranu, objavil som more možností.
Vás znovu online,
Páperíčko :-)
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)