Dnešný príspevok bude opäť zo sveta WoW TCG. Avšak nebude sa týkať súperenia hráčov medzi sebou, ale ich vzájomnej spolupráce v zdolávaní "raidov", čiže epických výziev v podobe bossov, pevností a nekonečných hôrd, ktoré ich urputne bránia. A ani The Black Temple (Čierny chrám) z toho nie je výnimkou. I keď...
Svojím spôsobom sú raidy niečo ako písanie histórie. Aj ten fiktívny svet má totiž svoje dejiny ("lore") a nemalou mierou k nim prispievajú aj samotní hráči, i keď ako môžem parafrázovať jednu z mojich obľúbených kníh - Sandmana od N. Gaimana - sú to príbehy, ktoré sa mohli stať, alebo ktoré sa nestali. A prirodzene, každá takáto udalosť má svoje následky v rovnováhe sveta fantázie a prirodzene, aj hráčov.
Osobne rád uvádzam každý svoj raid príbehom, ktorý sa k danej postave viaže. Pokojne priznávam, niekedy trochu zaimprovizujem, pričom vtedy je príbeh z miest nejasných, alebo v lore vynechaných. Tentokrát to tak bolo a Illidanovi som vložil trpkú spomienku na lásku ku kňažke Tyrande Whisperwind, ktorá bolela aj po desaťtisícoch rokov. Príbeh rozpovedaný, obecenstvo naladené a mohlo sa začať.
Aj keď sa k tomu vrátim, opäť sa mi potvrdilo, že úloha raid leadera, teda skôr "boss playera", je nesmierne náročnou a ten, kto ju vykonáva musí citlivo odhadnúť, či a aké tempo má zvoliť, kedy zvoľniť, kedy, naopak, pritvrdiť, aby to bavilo aj hráčov, aj jeho. S týmto som si ako boss player, odhadol svojich protivníkov.
Prvým bol Juraj "Cho'gall" Blažo, ktorý dotiahol argenťácku priestku, s cieľom healovať. Vedel som, že ak sa niekto dokáže pripraviť na raidy, je to on. Druhým do party bol Rado "Radian" Gotthardt, ktorý doniesol warlocka a to, že ho ovláda, dokazuje, že nikto nedal spojeniu "totálna mazhumácia" taký rozmer ako on. Tretím hráčom bol Ondro Dronzek a death knight, ktorý niesol meno Arthas. Krásna symbolika. V partii proti pánovi Black Temple sa postavili aj dve ženy. Katka Anďalová, pre ktorú to bol aj prvý raid, si zobrala žaby - murlocov, balík, ktorý jednoducho nemožno podceniť. A moja najdrahšia, Ráchel Kapinosová, ktorá na túto príležitosť vyskladala extra mága. Na základe týchto faktov som sa teda rozhodol, že dnes to pustím na plnú silu prednastaveného balíka. A veru, bolo sa na čo pozerať.
Cez "vrátnika" (obľúbený termín na prvého bossa v raidoch, zaslúžil sa o neho Lucifron, prvý boss Molten Core, iný raid) High Warlorda Najentusa sa raidujúci dostali pomerne ľahko. On je do úvodu ideálny, slúži hlavne na to, aby sa hráči zabezpečili proti väčším svinstvám. Aj moje akcie boli v tejto fáze hry sporadické.
Predzvesť epickej bitky priniesol boss číslo 2 - Supremus, ktorý si prvýkrát vyskúšal aj svoj flip. To sa zvýšilo tempo hry aj u ostatných a ja som cítil, že sa budem musieť obracať. V momente, kedy padol aj Shade of Akama, ktorého flipol práve plošák od Ráchel, som sa bál, že raid bude mať rýchly koniec a preto som pristúpil na maximálne obrátky.
Prišiel Teron Gorefiend, o ktorom rád prehlasujem, že má viac titulov ako rakúsky arcivojvoda (Undeath, Death Knight, Traitor) a to, že som z Ráchel urobil ducha (jeho vlastnosť), ostatní pocítili a ja som mohol zrovnať pomery na hernej ploche. Treba dodať, že Cho'gall healil ako sa patrilo, Katku som preventívne kontroloval, rovnako ako aj Ondra, pretože jeho deck som nepoznal, ale radšej som ani nechcel. Samozrejme, v dobrom. Rado v tej dobe mi začal dvíhať krvný tlak démonmi, ktorí sa smrťou svojich druhov len posilňovali.
Ale ani titulovaný jazdec hráčov výraznejšie nespomalil, ba čo viac, hráčom sa otočili také eventy, s ktorými by pri Illidanovi nemali šancu. Práve počas krátkeho pôsobenia na stole som bol nútený zmeniť auru a Radovi som zrušil abilitu, ktorou si vyťahoval démonov z decku. Pri spätnom pohľade toto zlomilo hru definitívne.
Šiesty štvorboss - Shrine of Lost Souls (Svätyňa stratených duší) a tri "hlavy" - Essence of Suffering (esencia utrpenia), Essence of Desire (esencia túžby a najkrajší a môjmu srdcu najbližší boss spolu s Illidanom) a Essence of Anger (esencia hnevu) - ukázal, prečo je občas nebezpečnejší, ako zvyšok raidu, vrátane Illidana. Tí, ktorí ste na online WoW boli tento raid mi určite dáte za pravdu. Práve vlastnosti jednotlivých častí tohto bossa, karty na ruke a nejaké to šťastie spôsobili, že sa štruktúra raidu začala pomaly ale isto rozpadať. K tomu dodám len spomienku jedného hráča zo staršej hry tohto raidu pri pohľade na Essence of Desire v zmysle "to si pamätám, tá hlava sa healovala ako *****tá".
Mother Shahraz, siedmy boss mala ľahkú prácu a jej flip pokračoval v práci, ktorú začali spomínané "hlavy". No predsa len padla a pri mojom plnom nasadení sa pred hráčov postavila posledná inštancia, ktorú mal veľký Illidan v rukáve - Illidari Council (Rada Illidari).
Koncil sa pripravil - Gathrios the Shatterer - ochranca Rady, High Nethermancer Zerevor - obávaný mág, Veras Darkshaw - stelesňujúci zúrivosť a hnev a nakoniec šarmantná Lady Malande - liečiteľka a holy priestka, jediná žena v Rade. Ich pôsobenie, spolu s náhodou, ktorá zapracovala v môj prospech, viedlo k tomu, že som mal na stole armádu epických rozmerov, ktorú podčiarkoval fakt, že členovia Koncilu umierajú spoločne, takže tam strašia do doby, kým nemajú všetci fatálne zranenia, čiže neumrú. Napriek snahe Ráchel a Cho'galla nakoniec Koncil dokázal, že je hodný svojho mena a že Illidan si svojich obráncov vybral dobre. Po dlhej dobe slávil víťazstvo boss player, teda moja maličkosť.
Napriek tomu, že som videl, že prehra ostatných mrzela, zdôrazňujem, že niet prečo. Pri plnej sile raidu to dotiahli po predposledného bossa a nemali ďaleko od väčšieho úspechu. Okrem spomínaných tu bolo vytrvalé srdenie Illidana Radovými démoni, krásne sa držal Ondro a prekvapil aj nováčik - Katka, za čo majú moje uznanie. Takže bitka o Black Temple skončila víťazstvom Illidana a nastali otázky, čo potom.
Ako som spomínal, napriek tomu, že som sa raid snažil citlivo modulovať, nakoniec som ho musel hrať naplno. Bolo to víťazstvo, ale Illidan vie, že jeho vyhliadky do budúcnosti sú skôr neveselé. Je tu totiž jedna vec, ktorú nemožno prehliadať a to vplyv hráčov. Ide totiž o starý raid, ktorý ponúka ochutnávku, aké nemilosrdné a zákerné boli pláne pred a za Temným portálom. Aké zverstvá sa hrali v daných edíciách, kedy sa raid objavil. Lenže to sú časy minulé a kým hráči sa modernizujú, Illidan musí narábať s tým, čo má. Podobný osud postihol aj Lich Kinga, ktorý skrátka na nové balíky už nestíha, o čom sme diskutovali s Cho'gallom. Áno, keby som mal karty z danej edície, mohol by som vystaviť taký raid, že by všetci zomreli pri Akamovi, číže treťom bossovi. Lenže po prvé, tie nemám, po druhé, ten raid je krásny v zložení v akom jea po tretie, chcem, aby bol hlavne pre hráčov. Ale je možná aj varianta, že Black Temple jednoducho už nebude stíhať.
Záverom dodám, že ide o môj najobľúbenejší raid a nedám na neho, ako na všetkých v ňom a hlavne Illidana, dopustiť. Avšak okrem boss playera aj ostatní hráči tvoria hru a je aj na nich, či tento raid bude epická bitka ako to pri ňom býva, alebo niečo, čo sa zhltne a minie sa svojmu zámeru a to hlavne pobaviť. Preto dúfam, že sa vždy stretneme v zložení, kedy to bude to pravé orechové. Stačí povedať, bude mojím potešením doniesť raid a opäť s vami napísať kus fiktívnych dejín.
Páperíčko :-)
