Bitka o Čierny chrám - impresie

Dnešný príspevok bude opäť zo sveta WoW TCG. Avšak nebude sa týkať súperenia hráčov medzi sebou, ale ich vzájomnej spolupráce v zdolávaní "raidov", čiže epických výziev v podobe bossov, pevností a nekonečných hôrd, ktoré ich urputne bránia. A ani The Black Temple (Čierny chrám) z toho nie je výnimkou. I keď...

Svojím spôsobom sú raidy niečo ako písanie histórie. Aj ten fiktívny svet má totiž svoje dejiny ("lore") a nemalou mierou k nim prispievajú aj samotní hráči, i keď ako môžem parafrázovať jednu z mojich obľúbených kníh - Sandmana od N. Gaimana -  sú to príbehy, ktoré sa mohli stať, alebo ktoré sa nestali. A prirodzene, každá takáto udalosť má svoje následky v rovnováhe sveta fantázie a prirodzene, aj hráčov.

Osobne rád uvádzam každý svoj raid príbehom, ktorý sa k danej postave viaže. Pokojne priznávam, niekedy trochu zaimprovizujem, pričom vtedy je príbeh z miest nejasných, alebo v lore vynechaných. Tentokrát to tak bolo a Illidanovi som vložil trpkú spomienku na lásku ku kňažke Tyrande Whisperwind, ktorá bolela aj po desaťtisícoch rokov. Príbeh rozpovedaný, obecenstvo naladené a mohlo sa začať.

Aj keď sa k tomu vrátim, opäť sa mi potvrdilo, že úloha raid leadera, teda skôr "boss playera", je nesmierne náročnou a ten, kto ju vykonáva musí citlivo odhadnúť, či a aké tempo má zvoliť, kedy zvoľniť, kedy, naopak, pritvrdiť, aby to bavilo aj hráčov, aj jeho. S týmto som si ako boss player, odhadol svojich protivníkov.

Prvým bol Juraj "Cho'gall" Blažo, ktorý dotiahol argenťácku priestku, s cieľom healovať. Vedel som, že ak sa niekto dokáže pripraviť na raidy, je to on. Druhým do party bol Rado "Radian" Gotthardt, ktorý doniesol warlocka a to, že ho ovláda, dokazuje, že nikto nedal spojeniu "totálna mazhumácia" taký rozmer ako on. Tretím hráčom bol Ondro Dronzek a death knight, ktorý niesol meno Arthas. Krásna symbolika. V partii proti pánovi Black Temple sa postavili aj dve ženy. Katka Anďalová, pre ktorú to bol aj prvý raid, si zobrala žaby - murlocov, balík, ktorý jednoducho nemožno podceniť. A moja najdrahšia, Ráchel Kapinosová, ktorá na túto príležitosť vyskladala extra mága. Na základe týchto faktov som sa teda rozhodol, že dnes to pustím na plnú silu prednastaveného balíka. A veru, bolo sa na čo pozerať.

Cez "vrátnika" (obľúbený termín na prvého bossa v raidoch, zaslúžil sa o neho Lucifron, prvý boss Molten Core, iný raid) High Warlorda Najentusa sa raidujúci dostali pomerne ľahko. On je do úvodu ideálny, slúži hlavne na to, aby sa hráči zabezpečili proti väčším svinstvám. Aj moje akcie boli v tejto fáze hry sporadické.

Predzvesť epickej bitky priniesol boss číslo 2 - Supremus, ktorý si prvýkrát vyskúšal aj svoj flip. To sa zvýšilo tempo hry aj u ostatných a ja som cítil, že sa budem musieť obracať.  V momente, kedy padol aj Shade of Akama, ktorého flipol práve plošák od Ráchel, som sa bál, že raid bude mať rýchly koniec a preto som pristúpil na maximálne obrátky.

Prišiel Teron Gorefiend, o ktorom rád prehlasujem, že má viac titulov ako rakúsky arcivojvoda (Undeath, Death Knight, Traitor) a to, že som z Ráchel urobil ducha (jeho vlastnosť), ostatní pocítili a ja som mohol zrovnať pomery na hernej ploche. Treba dodať, že Cho'gall healil ako sa patrilo, Katku som preventívne kontroloval, rovnako ako aj Ondra, pretože jeho deck som nepoznal, ale radšej som ani nechcel. Samozrejme, v dobrom. Rado v tej dobe mi začal dvíhať krvný tlak démonmi, ktorí sa smrťou svojich druhov len posilňovali.

Ale ani titulovaný jazdec hráčov výraznejšie nespomalil, ba čo viac, hráčom sa otočili také eventy, s ktorými by pri Illidanovi nemali šancu. Práve počas krátkeho pôsobenia na stole som bol nútený zmeniť auru a Radovi som zrušil abilitu, ktorou si vyťahoval démonov z decku. Pri spätnom pohľade toto zlomilo hru definitívne.

Šiesty štvorboss - Shrine of Lost Souls (Svätyňa stratených duší) a tri "hlavy" - Essence of Suffering (esencia  utrpenia), Essence of Desire (esencia túžby a najkrajší a môjmu srdcu najbližší boss spolu s Illidanom) a Essence of Anger (esencia hnevu) - ukázal, prečo je občas nebezpečnejší, ako zvyšok raidu, vrátane Illidana. Tí, ktorí ste na online WoW boli tento raid mi určite dáte za pravdu. Práve vlastnosti jednotlivých častí tohto bossa, karty na ruke a nejaké to šťastie spôsobili, že sa štruktúra raidu začala pomaly ale isto rozpadať. K tomu dodám len spomienku jedného hráča zo staršej hry tohto raidu pri pohľade na Essence of Desire v zmysle "to si pamätám, tá hlava sa healovala ako *****tá".

Mother Shahraz, siedmy boss mala ľahkú prácu a jej flip pokračoval v práci, ktorú začali spomínané "hlavy". No predsa len padla a pri mojom plnom nasadení sa pred hráčov postavila posledná inštancia, ktorú mal veľký Illidan v rukáve - Illidari Council (Rada Illidari).

Koncil sa pripravil - Gathrios the Shatterer - ochranca Rady, High Nethermancer Zerevor - obávaný mág, Veras Darkshaw - stelesňujúci zúrivosť a hnev a nakoniec šarmantná Lady Malande - liečiteľka a holy priestka, jediná žena v Rade. Ich pôsobenie, spolu s náhodou, ktorá zapracovala v môj prospech, viedlo k tomu, že som mal na stole armádu epických rozmerov, ktorú podčiarkoval fakt, že členovia Koncilu umierajú spoločne, takže tam strašia do doby, kým nemajú všetci fatálne zranenia, čiže neumrú. Napriek snahe Ráchel a Cho'galla nakoniec Koncil dokázal, že je hodný svojho mena a že Illidan si svojich obráncov vybral dobre. Po dlhej dobe slávil víťazstvo boss player, teda moja maličkosť.

Napriek tomu, že som videl, že prehra ostatných mrzela, zdôrazňujem, že niet prečo. Pri plnej sile raidu to dotiahli po predposledného bossa a nemali ďaleko od väčšieho úspechu. Okrem spomínaných tu bolo vytrvalé srdenie Illidana Radovými démoni, krásne sa držal Ondro a prekvapil aj nováčik - Katka, za čo majú moje uznanie. Takže bitka o Black Temple skončila víťazstvom Illidana a nastali otázky, čo potom.

Ako som spomínal, napriek tomu, že som sa raid snažil citlivo modulovať, nakoniec som ho musel hrať naplno. Bolo to víťazstvo, ale Illidan vie, že jeho vyhliadky do budúcnosti sú skôr neveselé. Je tu totiž jedna vec, ktorú nemožno prehliadať a to vplyv hráčov. Ide totiž o starý raid, ktorý ponúka ochutnávku, aké nemilosrdné a zákerné boli pláne pred a za Temným portálom. Aké zverstvá sa hrali v daných edíciách, kedy sa raid objavil. Lenže to sú časy minulé a kým hráči sa modernizujú, Illidan musí narábať s tým, čo má. Podobný osud postihol aj Lich Kinga, ktorý skrátka na nové balíky už nestíha, o čom sme diskutovali s Cho'gallom. Áno, keby som mal karty z danej edície, mohol by som vystaviť taký raid, že by všetci zomreli pri Akamovi, číže treťom bossovi. Lenže po prvé, tie nemám, po druhé, ten raid je krásny v zložení v akom jea po tretie, chcem, aby bol hlavne pre hráčov. Ale je možná aj varianta, že Black Temple jednoducho už nebude stíhať.

Záverom dodám, že ide o môj najobľúbenejší raid a nedám na neho, ako na všetkých v ňom a hlavne Illidana, dopustiť. Avšak okrem boss playera aj ostatní hráči tvoria hru a je aj na nich, či tento raid bude epická bitka ako to pri ňom býva, alebo niečo, čo sa zhltne a minie sa svojmu zámeru a to hlavne pobaviť. Preto dúfam, že sa vždy stretneme v zložení, kedy to bude to pravé orechové. Stačí povedať, bude mojím potešením doniesť raid a opäť s vami napísať kus fiktívnych dejín.

Páperíčko :-)

Hlas červenej stužky

Milí čitatelia, kolegovia a priatelia,

Prikladám správu zo štrajku z môjho pohľadu ako protestujúceho a člena poriadkovej služby.

Dnes sa okolo deviatej hodiny ráno začal štrajk medikov kvôli zmluve medzi nemocnicou a fakultou. Vyhrotenie situácie viedlo k podpisu onej nevýhodnej zmluvy a mnohí sa teda pýtali, prečo vlastne ešte štrajkujeme. Preto, že chceme, aby nám bola garantovaná normálna a kvalitná výučba, bez toho, aby sme sa museli strachovať, či po semestri máme kam nastúpi - klauzúra v zmluve totiž dovoľuje nemocnici mimo semestra reorganizovať kliniky a ústavy bez súhlasu fakulty, čo bol len jeden zo sporných bodov. Avšak sú tu povolanejší, aby hovorili, čo všetko bolo zle a treba zmeniť.

Nuž, v pekné a príjemné teplé jesenné ráno sa asi tisícka študentov zhromaždila pred fakultou. Odzneli požiadavky a určila sa poriadková služba, ktorú som vyfasoval aj ja. Nesťažujem sa bolo to dobrovoľné z mojej strany. Krásne bolo, že podporu medikom vyjadrili aj mnohí vedúci ústavov a kliník a niektorí pracovníci, na čele s pánom dekanom Dr. h. c. prof. MUDr. L. Siegfriedom, CSc. 

Po asi polhodine sa sprievod pohol a mnohí zdravotnícki a záchranárski pracovníci nám vyjadrovali svoju podporu v tejto veci. Čo sa týka bežných ľudí, tú sa ukázala ľahostajnosť nášmu národu vlastná. Ich nezaujíma, čo tam robíme, nech uhneme z cesty, zo zastávky a podobne. Kým sa ich to netýka, tak nech nezavadziame. Aby som ale nebol tak jednostranný, boli aj pozitívne reakcie, celkovo asi tretina opýtaných, či spontánnych. Pokojne sme sa presunuli pred vedeckú knižnicu a následne bol pochod k riaditeľstvu UN LP na Rastislavovej ulici.

Protestujúci rešpektovali kľud v areáli a práva pacientov porušené neboli. Jediná nevýhoda toho bola, že požiadavky medikov a prísľuby zástupcu riaditeľa UN LP (riaditeľ bol podľa jeho udania v Bratislave) nebolo počuť dozadu. Nakoniec však k rokovaniam došlo, výsledky nechám tlmočiť kompetentných. Asi okolo jedenástej hodiny ráno sa protest formálne ukončil a ľudia sa pokojne rozišli.

Záverom môžem zhodnotiť, že protest prebehol v hlučnej, ale pokojnej atmosfére, bez materiálnych škôd a bez nutnosti zásahu poriadkových zložiek. Symbolika červenej stužky teda okrem známej dnes nadobudla novú podobu, za zachovanie fakulty a uchovanie kvality výučby. Možno na námestí sa vyskytli skupinky, ktoré chceli rozpútať emócie, avšak organizátori a poriadková služba niečo také nepripustili a to ani v teoretickej rovine. Ostáva len veriť, že dnešný hlas nebude umlčaný a dôjde k bilaterálne výhodnej dohode.

Toľko k dnešnému príspevku, dúfam sa vám čítanie páčilo.

Páperíčko

Dodatok k MSR vo WoW TCG 2012 - Draft deck

Elusive Shaman
Hero: Janvaru the Thunderspeaker (draenei, shaman, muž, 28 hp, alliance)
	BLOCK - AFTERMATH	30
Ability		5
1	Power	2
2	Hexamorph	1
2	Unleashed Rage	1
5	Essence of Focus	1
Ally		20
1	Vicious Grell	1
1	Servant of Neptulon	1
2	Alexei Brandal	2
2	Gilblin Trickster	1
2	Tidal Totem	1
2	Jadefire Satyr	1
2	Neferset Flamecaller	1
2	Gilblin Hoarder	1
2	Gilblin Deathscrounger	1
3	Naasi	1
3	Emree	1
3	Flamesinger Zara	1
3	Harpy Matriarch	1
4	Bishop Ketodo	2
4	Gretta Grindstone	1
4	Neferset Runecaster	1
6	Gorlash, Herald of the Elements	1
9	Tar'grak the Felcrazed	1
Equipment		2
3	Flickering Shoulders	1
4	Nautilus Ring	1
Quest		3
0	Black Heart of Flame	1
0	Signed in Blood	1
0	Tailgunner!	1

Keď také niečo vidíte, pýtate sa - ako sa to vôbec dá hrať? Nuž, nie je to ideálne a priznám sa, že k výberu classy ma inšpirovala hneď prvá rara - Unleashed rage. Od tej doby som to hnal týmto smerom, keďže monštráci chodili so spoľahlivosťou anglického počasia, vedel som, že budem voliť frakciu. Výber padol na alianciu, skrátka, tak nejako mi to sadlo. Potom som dostal Essence of Focus a to už bolo jasné, že to zahráme na elusive. Niečo, na smash alíkom a potom sa to hralo veselo. Nie vždy všetko prišlo, podstatou bolo, že buď prišla Flamesinger Zara, alebo Aleksei Brandal, ktorý sa stal Elusive po prilepení karty Power, čím získal +2 útok. Takže hrdina mal takmer vždy Assault 4 a veselo likvidoval hrozby na stole. Karty ako Nautilus Ring a Tal'grak väčšinou plnili funkciu zdrojov. Konečným krokom teda bolo zvolenie frakcie a dal som sa na alianciu. Od istého momentu sa totiž nevedeli ubrániť, flip hrdinu - 4 zranenia do nepriateľského hrdinu, alebo 4 liečené zo seba. Dodám len, že v drafte zahral 3-0 a pomohol mi k top 8 :-) toľko k draftu, ďakujem za pozornosť.

Páperíčko

Pod vlajkou shadowpriesta (MSR vo WoW TCG 2012)

Písal sa 15. September 2012 a deň konania majstrovstiev  Slovenska vo World of Warcraft Trading Card Game práve nadišiel. Ráno pršalo a ja som si lepšie počasie pred snáď najväčšou bitkou svojho života ani nemohol priať. Slúchadlá do uší, pesnička Daylight’s End a cesta autobusom na miesto šampionátu. Epickú atmosféru som si skrátka nemohol odpustiť.

Nuž, ale k samotnému deju. Zvolil som si hrdinku High Priestess Neeri (horda, goblinka), priestka, ku ktorej sa dokladali dve karty a pár ďalších, čím stvorili kombo, ktoré porazilo súpera na to, že si nemal čo potiahnuť. Riskantný spôsob, ale ako som sa presvedčil, účinný.

ZÁKLADNÁ ČASŤ – Aftermath Block Constructed (hráč doma poskladá balík z kariet danej edície, min. 60 kariet, 4 max z každej, pokiaľ nie je dané ináč)

Po zaregistrovaní sa a vybavení formalít žreb rozhodol o prvom kole. Mojím súperom sa stal Martin „Aero“ Novysedlák. Bol som aj celkom rád, pretože napriek tomu, že som s Aerom hral málo hier, ukázal sa ako výborný taktik a človek, pri ktorom je sranda. Začiatok mi vyšiel ako z učebnice, len v rozhodujúcom kroku zlyhala druhá časť kombinácie a hra sa zlomila. V krásnom dueli som ťahal za kratší koniec.

Druhé kolo mi priradilo druida-stromčekára. Ani som sa nenazdal a zrazu som bol v hustom lese, metaforicky. Napriek tomu, že som rýchlo získal kontrolu, nedošla Alana (odhadzuje pol súperovho balíka mimo hru každé moje kolo), objavila sa záložná línia a keď druhý Shadowy Apparition udieral za 50 zranení (čiže 50 kariet z balíka preč), tak som si povedal, hell yeah, ono to možno pôjde.

Tretie kolo a monster paladin vedený Lukášom Purdešom. Ihneď začal kotiť žaby a ja som sa nenechal prosiť a hlušil som mu ich. Hra dospela do dramatického záveru, ale šťastný top deck súpera ukončil moje snaženie.

V štvrtom kole som dostal ďalšie „žaby“ (čiže Murlocov) a môj balík hral asi najdrsnejšiu obranu, akú som kedy zažil. O zvyšok sa postarali Neferseti a starý známy Shadowy Apparition.

V piatom kole, asi najviac nervóznom som konečne zahral kombo Alana the Woebringer-Shadowy Apparition. Piate kolo a moja výhra. Avšak s bilanciou tri výhry dve porážky sa len ťažko bilancovalo, dalo sa skončiť vysoko a nízko zároveň. O všetkom mali rozhodnúť tri kolá draftu.

DRAFT (hráč dostane tri boostre a vyberie si z nich jednu kartu, potom posunie hráčovi po ľavici, druhý po pravici a znovu po ľavici, ako v nhl, min. 30 kariet v balíku, ostatné obmedzenia platia)

Nuž, draft bol drsný a s tým, čo som skladal som neveril, že by sa niečo dalo uhrať. Najkrajší momenty boli, keď som s Cho’gallom lamentoval nad kartami čo nám chodili a na pokyn rozhodcu – posuňte booster hráčovi naľavo som zažartoval, že ho dám chalanovi pri druhom stole (fakt to vychádzalo J). Desaťminútový smiech a do žartu sme zapojili aj Peťa Purdeša, za varovanie od rozhodcu to stálo. Potom skladanie balíka, vybavenie formalít, 20 minút bolo tak-tak. Voľba padla na šamana a boundless rage. Našťastie bola správna. Zmena okrem veľkosti balíka bola aj to že zápas sa hral na dve výhry.

Prvé kolo draftu a chaos nad chaos. Môj súper urobil niekoľko chýb a to aj pri stavbe balíčka. Vyššia spravodlivosť ale zasiahla a ja som slávil prvú výhru v drafte.

Druhé kolo a opäť Luki Purdeš. Masívna mlátička a partia, o ktorej môžem prehlásiť ako o jednej z najlepších, akú som odohral. Nuž, FC Pozberance nesklamali a so skóre 2-1 som zapísal víťazstvo.

Tretie kolo a môj nemesis, Dano Hacio. Obidvaja ako šamani, obidvaja sme hrali na eluzívnych spojencov. V poslednej hre som myslel že už dostanem, ale boundless rage zachránil. V drafte som zapísal tri výhry a so skóre 6-2 som sa kvalifikoval do top 8. Oslavoval som viac, ako keby som vyhral celý turnaj. Prvé víťazstvo nad Danom, ale veľmi cenné.

TOP 8 (Aftermath Block Constructed, na 2 výhry)

Nuž, žreb top osmičky bol veľmi nemilosrdný, ale nebál som sa. Dostal som Popradčana, Feriho Mečiara. Samozrejme žaby. Pustil som sa do ľúteho boja, ale aj keď som sa načahoval k dráme, už som to neustál. Vyhral zaslúžene, mne neprišiel ani fuk.

Podstatou toho celého bolo, že aj keď som nemal plošák, veselo som vykrýval Murlocov aj tokeňákov. A hlavne to, že priest ma stále čo povedať aj na veľkých turnajoch. V každom prípade, moje prvé majstrovstvá a konečné 5.-8. miesto a s istou dávkou nadsázky – najlepší priest na Slovensku J. Ale krajšie bolo, keď pri lúčení v jednej reštike blízko mi aj Cho’gall, aj Nukli povedali – áno, je to Pán Priest J. Trošku mi bolo ľúto, že som nehral s nimi, ale nevadí. Hlavné, že sme tam boli a že až štyria Popradčania sme boli v top 8. Ďakujem, chlapci J.

Prikladám aj Decklist môjho súťažného balíka

Balík je celkom vyvážený a ten plošák tam nutný nie je, dá sa to aj ináč, len je to riskantnejšie, ale funguje. Možno miesto lokácie Scarlet Monastery dať Shadowfang keep. Ale ktovie, ja som na toto nadmieru hrdý J

Embrace of the Shadowfury vol.3.5
Hero: High Priestess Neeri (goblin, žena, 26 hp, horde) 5-8. miesto na MSR vo WoW TCG 2012
	BLOCK - AFTERMATH	60
Ability		30
0	Power word: Vitality	3
1	Power word: Purity	4
1	Preserve and Protect	4
1	Shadow Word: Despair	3
2	Mind Shatter	3
2	Shadow Word: Corruption	4
2	Faithful Dispel	3
3	Spiritual Imbalance	3
5	Tendrils of Darkness	3
Ally		27
1	Alethia Brightsong	3
2	Kazbaz	3
2	Shadowy Apparition	4
3	Neferset Champion	3
3	Keeper Alinar	3
4	Amano, Herald of the Sun	3
4	Jumahko Thundersky	1
5	Alana the Woebringer	3
5	Neferset Shieldguard	3
6	Mazu'kon	1
Equipment		0
x	xxxxxx	0
Quest		3
0	Scarlet Monastery	3

Ide to aj inak(?)

Môj dnešný príspevok je inšpiráciou z prázdnin, konkrétne stáže v Lotyšsku, kde som sa na mesiac stal členom výskumného tímu, ale tomu sa teraz venovať nebudeme.

To, čo som chcel napísať, je o kontrolách v autobusoch. Pýtate sa, že pri tých všetkých námetoch píšem práve o tomto? Kým som tam nebol a nezažil na vlastnej koži, tak som neveril ani ja. Avšak tam som mal skúsenosť, kedy mi neprišlo, že so mnou jednajú ako s kriminálnikom, ba naopak, prišlo mi to prirodzené. Uvedieme na dvoch príkladoch.

Prvý je kontrola revízormi v Lotyšsku. Autobus náhle zastavuje a ja pozerám, že kde sme, pre uistenie, aby som nezabudol vystúpiť. Zrazu do autobusu nastúpi štvorica až pätica ľudí oblečených v tmavomodrej uniforme, prípadne v reflexných vestách. Nápis "Rigas Satikssme Kontrolieris" nenechá nikoho na pochybách - sú to revízori. Na krkoch im visia visačky, podľa ktorých si možno poľahky overiť, o koho ide a či v danom podniku skutočne pracuje. Na otázku, či sa môžu preukázať s ochotou vyťahujú ešte druhý preukaz, pokiaľ nezaberá miesto popri prvom. Potom nasleduje zablokovanie čítačiek (v Rige je nutné si lístok očipovať pri každom prestupe, naozaj každom) a prebieha kontrola. Bez nejakých vražedných pohľadov a podobne. Pokuta za cestu na čierno je 5 lotyšských latov (ekvivalentne asi 7 eur aj nejaké drobné) plus prirážka za drzosť. Naozaj, čím viac revízorovi odvrávate, tým vám viac narastá "taxa". Asi aj preto väčšina ľudí neodporovala a čuduj sa svete, veľa priestupkov sa riešilo dohovorom. Dodávam, že za mesiac som zažil až sedem (!) kontrol, čiže jazda na čierno sa neoplatí, plus náš trolejbus č. 15 bol jedným z ich obľúbených.

Druhý je kontrola na Slovensku. Študujem v Košiciach už šiesty rok a za ten čas som revízorov chytil asi päťkrát, pričom priebeh kontroly možno zhrnúť nasledovne. Nastúpi do autobusu asi dvojica až pätica podozrivo tváriacich sa "týpkov a týpkyň" a sadnú si, či sa postavia na strategicky dôležité miesta. Po opustení ďalšej zastávky, alebo ešte o jednu ďalej vstanú a s ráznosťou kukláčov si to túrujú autobusom, či iný prostriedkom hromadnej dopravy. O nejakej zdvorilosti ani nemožno počuť, väčšinou vám tetka drzo strčí čítačku pred nos, alebo schmatne lístok a študuje, ako by ste tam mali neviem aké vyhlásenia. Nedajbože lístok nemáte, to si potom užijete. Vystúpite z autobusu, kde nasleduje asi pätnásťminútová prednáška, potom jednanie ako s nejakým vrahom a potom odchádzate s pocitom, ako to bude, keď to poviete rodičom. Prípadne hľadáte rezervy v rozpočte. Totálka bola, keď som sa odvážil spýtať, či má niečo na legitimáciu. "Mám odznak!" odfrkla tetka a pred tvár mi strčila niečo, čo kúpite v hračkárstve za 1,50 eur. Nehovoriac o tom, že pre istých občanov (vy-viete-ktorých) kontroly neplatia.

Teraz sa určite zamyslíte, čo tým sledujem. Nie, nevravím, že Lotyšsko je krajina ideálov, respektíve, že sú až tak popredu. Myslíte, že my máme vyššie menovaných "občanov". Oni majú tiež etniká, ktoré im tam robia problémy. Zaujímavé je, že u nich to funguje a u nás nie.

Záverom dodávam, že si nemyslím, že ak budú u nás revízori milší, že nás to spasí, že sa situácia na Slovensku otočí. Je to však maličkosť, ktorá robí deň. Na základe tohto stretnutia príde do práce naštvaný úradník a neschváli vám pôžičku. Naštvaný skúšajúci, ktorý vám nedá skúšku a podobne. A to už za to stojí, no nie?

Príbeh jedného Tanečníka

Ide o rozprávanie zo sveta WoW TCG. Jedná sa o hru na motívy World of Warcraft, avšak v kartičkovej podobe, kde dvaja hrdinovia proti sebe vyťahujú spojencov, zbrane, kúzla a plnia epické questy. Aby som však vyrozprával príbeh úplne, musím načrtnúť trochu do histórie.

Písal sa 12.august.2011 a štyri dni predtým som, po spoznaní jedného z najviac awesome ľudí, Cho'galla, prepadol kartičkám a kúpil si štarter deck (štartovací balík) aliančného druida a deň na to absolvoval bg, kde som prehral, ale nebolo to zlé. Avšak práve v tento letný deň sa to zmenilo a ja som sa vydal cestou, ktorá viaže mnoho príjemných spomienok. Išlo totiž o draft, a spomínam si naň, ako by to bolo včera.

V skratke, ťahali sme kartičky, ako keď sa v NHL vyberajú hráči do tímov každú sezónu.
"Čo budeš skladať dnes?" spýtal sa ma Tene.
"Nuž, asi priesta," usmial som sa pred kaviarňou Groteska, "nejako mám chuť ho skúsiť."
Samozrejme, nasledovali Teneho grimasy, lebo priesta chcel skladať aj on. Nuž, začalo sa a ja som potiahol Heal, 2 za vyvolanie, 7 vyliečených zranení. Pokýval som hlavou a vtedy sa to stalo. Dostal sa ku mne druhý booster a ja som ho prezeral a bola tam karta hrdinu. Spočiatku som ju ľahostajne nechal, ale potom som si ju pozrel a to meno. Tilly Fiddlelight, gnómka priest (http://www.wowtcg.cz/karta_zobrazeni.php?id_karty=3578).

Keď som si ten popis pozrel (áno, každý spojenec lieči na začiatku kola jedno zranenie), tak som už doťahoval karty a mal som predstavu obranného balíka, ktorá sa postupne plnila. Pôvodne som mal prianie jedného víťazstva, ale keď prišlo druhé, tretie a štvrté, spoločne s jednou prehrou, výsledok bol výhra v drafte a mne padla sánka od úžasu. Môj druhý turnaj, víťazstvo a uznanie od Nukliho (tiež človek, na ktorého spomínam len s úsmevom), že nováčik vie skladať balík, je potešiteľný fakt.

To ale odznelo, a darilo sa mi i naďalej, veď na battlegroundoch som zbieral tretie a štvrté miesta, avšak raz na priateľskej partii doniesol Cho'gall warlocka a začala sa hra, ktorá mi dala prezývku "Tanečník". Klasická mlátička, zranenia na hrdinov lietali na obe strany, avšak, nejako získal prevahu a mne začalo prihárať pod zadkom, tak som flipol (otočil) hrdinu rubom navrch, aby som získal liečenie zranení. Až sme došli na magickú hranicu, kedy mi ostávalo jedno zranenie a vtedy začala tá pravá paráda. Presne traja spojenci a prišiel heal 3 zranení. Avšak Cho'gall vytasil kúzlo, ktoré ma vrátilo na ten istý moment. Nič by na tom nebolo, keby sa to druhé kolo nezopakovalo. A takto to bolo ďalšie štyri kolá, kým ďalšia abilita neukončila moje pôsobenie v dueli.
"To bol teda taneček," uznal Cho'gall a dodal, "skrátka, Pán Tanečník."

A tak sa veci menili, raz k lepšiemu, raz k horšiemu, a aj napriek tomu, že sa mi prestalo dariť, stále som bol "Tanečník". A vskutku, healy som vyťahoval parádne a stále držím nejaké miestne rekordy (9 chorôb od death knighta a heal 21 zranení za kolo), avšak nejako to nestačilo. Navyše sa zmenil systém hrania a po základnej časti sa začala hrať play-off. Buď som dostal toho, kto ma v základnej časti porazil a porazil ma znovu, alebo som sa tam ani nedostal. Tak začala éra neistého skúšania iných hrdinov, avšak vždy som sa k nej vrátil. K mojej priestke. Či som s inými classami zahral viac, alebo menej úspešné turnaje, skrátka, nebolo to ono a tak som znova hral Tilly.

Úprimne poviem, bolo to miestami aj zúfalé. Skrátka, priest; holy, nemal dosť útoku a shadow zasa nestíhal s healom. Celkovo by som zhodnotil, že priest novými edíciami utrpel a musel sa spoliehať viac na spojencov, čo je pomerne ľahko poraziteľné. Tak som teda rozpustil priesta úplne a začal ho skladať od základov. Stále tomu ale niečo chýbalo. Nuž, mal som momenty, keď som myslel, že to už zabalím, niečo iné hrať totiž neprichádzalo v úvahu. Avšak mal som super ľudí, áno, sú menovaní v článku, a tí mi pomohli ostať, za čo som im vďačný. Ešte tu bola jedna osoba, ktorá pomohla Tilly vpred a neskôr mi dala darom jej foilovú verziu. Ráchel, dnes už moja láska, vtedy dievča, ktoré tešilo okolie, pretože mala ten dar. Totiž okrem bg v Poprade som začal chodiť aj do Košíc, pretože niekedy mi skrátka bolo smutno.

A ono sa to nakoniec k lepšiemu pohlo. Vyšla nová edícia a mne sa páčili karty, avšak na jednom košickom bg som sa stretol s jedným článkom, ktorý balíku chýbal. Bola to slečna Faenis the Tranquil (http://www.wowtcg.cz/karta_zobrazeni.php?id_karty=4450). Niečo, čo na konci kola lieči všetko jak šialené? Áno, obrana sa posilnila a healy sa znovu začali točiť. Ale ešte to nebolo ono úplne ono. Raz som tak prezeral karty a zrak mi padol na jednu, ktorú som mal už dávno, ale až vtedy som ju docenil. Išlo o Azure Skyrazor, modrého draka ( http://www.wowtcg.cz/karta_zobrazeni.php?id_karty=4034 ). Stačí zahrať abilitu (kúzlo) a všetci udrú, ako káže zákon. Tak som to vymenil a čakal na zázrak.

17.februára.2012, sa to ešte nestalo a s mojou láskou som trošku trpko konštatoval, že asi som to neurobil správne a že musím znovu meniť karty, ale nápady mi došli. Nepriznal som to, ale bolo to jasné, najmä jej.

Avšak potom o týždeň, presne 24.februára toho roku sa to začalo znovu magicky. Prvá výhra, hneď na to druhá, potom prehra a prišiel duel práve s Ráchel. Vtedy som povedal, že ak mám byť v topke, tak si to musím zaslúžiť. Bolo to drsné, ale nakoniec to vyšlo. Potom ešte jedna výhra a semifinále mi priradilo znovu toho, kto ma porazil. Stal sa ale magický moment, kedy protihráč nesprávne odhadzoval karty a ja som sa už pripravoval na trpký koniec. Ale vyššia spravodlivosť zvíťazila a ja som išiel hrať finále. Nemôžem opísať to napätie, lebo to šlo pomaly, ale potom som sa dostal do kontroly hry a  všetko už bolo super a nakoniec...Výhra. Znovu a najmä na regulérnom battlegrounde. Cítil som sa ako majster sveta. A všetci tí awesome ľudia tam boli so mnou, aj Tene, hoc len v mysli, ale ráta sa. Presne šesť mesiacov a dvanásť dní trvalo moje snaženie a minulosť so súčasnosťou si podali ruky.

Nuž, neviem, akým smerom sa vo WoW TCG budem uberať, pretože vychádzajú nové edície a staré odchádzajú do "classicu", čiže na turnajoch, kde sa používajú kmeňové edície, tzv. "core", sa už nedajú hrávať. To isté raz postihne aj Tilly, avšak teraz už môže byť spokojná, pretože ukázala, že aj obranný balík a naoko slabučká priestka dokáže narobiť veľký vietor. A až to raz bude, na classicoch si ju stále rád zoberiem. A kto sa spýta, vždy mu rád rozpoviem "Príbeh jedného Tanečníka".