Predĺžený víkend v znamení pekného počasia priniesol nové herné zážitky. Po roku som sa opäť vrátil do Častej, kde som zažil jednania s trollmi, uzmierovanie lesa, jednanie s temnými silami, cestu do podsvetia, aby sme skončili v nádhernom finále. Na toto všetko nám stačili štyri dni. Ale pekne po poriadku.
V štvrtok som sadol na IC do Trnavy a v Trenčíne pristúpila moja najdrahšia Veroniké. Musím povedať, že rozhodne sa cestovalo krajšie s ňou ako osamote. Potom sme v horúčavách, hodných tropických oblastí, nastúpili do autobusu, kde napriek opakovanému uisteniu sa, že autobus stojí aj na Červenom Kameni pri Častej, sme zistili, že tomu tak nie je. Našťastie nás na pol ceste hore vzal jeden hráč autom, takže sme sa mohli ubytovať.
Zmaturovali sme pri stavaní stanu, absolvovali workshopy a stal sa zo mňa erárny zdravotník. Navlečení do kostýmov sme začali prológ na hernej lokácii.
Ja som si strihol postavu, ktorá pred časom z Kráľovstva Vína odišla a to lesného strážcu Alessara. Vzhľadom na to, že drevený kyrys bol zamknutý na garáži, musel som ťahať plechy. Veroniké mi dala svoj larpový meč a mohol som sa túlať lesmi.
Hneď nasledovali jednania s trollmi, s ktorými som sa rýchlo dohodol a následne začalo hľadanie mojej hlavnej úlohy, ktorá bola spojená práve s postavou mojej najdrahšej - elfkou Belariel, v ktorej prebývala temná kňažná Skarabé. Samozrejme nebolo to tak úplne jednoduché.
V rámci skupiny dohodnutia na larp vznikla totiž elfská frakcia, kde bola aj postava mojej drahej. Myslím, že prvé stretnutia prebehli na úrovni utajenia špičkovej tajnej služby, skvelý roleplay v podaní Veroniké, ktorá sa mojej postavy bála a Michelle, ktorá bola dušou stromu a dávala pozor na odhalenie.
Nasledovalo hľadanie miesta na svätyňu a opatrné stretávanie, ktoré sa vďaka skvelej hre mojej lásky stávalo veľmi obtiažnym, avšak nakoniec sa hra veľmi nečakane zvrtla. Belariel/Skarabé a Alessar odišli na mesačnú vyhliadku, kde sa odohralo asi najlepšie vyjednávanie, aké som kedy odohral. Kameň s dušou strážcu bol veľkým lákadlom pre bytosť bažiacu po moci, avšak obozretnosť zabránila v unáhlenom kroku. Naozaj, klobúk dole!
Jednanie sa skončilo dohodou, že na ďalší deň to doriešime a dovtedy budeme neutrálni voči sebe. Samozrejme, že zvyšok jej skupiny mal záujem na tom, aby bola temná kňažka spútaná, takže som bol miestami až štvoritý agent :-D Navyše, keďže sme sa zdržali v larpovej krčme, neexli sme v bitke večer, kde sa asi naozaj bil každý s každým.
V sobotu sme teda postavili a vysvätili svätyňu, avšak naša cesta pokročila a to dohodou so smrtkou. Cena za vstup do podsvetia bola jasná - tri ľudské životy. Znelo to jednoducho, ale ako niekoho zabiť, aby sme to stihli a ušli spravodlivosti dediny? Nakoniec sme si vyhliadli skupinku troch hráčov a na mesačnej vyhliadke sme sa odhodlali k uskutočneniu. Lenže jedna postava nám ušla a veci sa začali komplikovať. Nakoniec sme našli aj tretiu obeť (za neherné dôsledky mi je ľúto, avšak naozaj sme to mali aj od nej odobrené, že je to v poriadku.
Smrť si však dala načas a my sme skončili za trojitú hernú vraždu priviazaní ku kolu. Všetko fajn, len po prvé, zviazanie bolo prisilné, až sme mali odreté zápästia, po druhé nejako na nás zabudli (!). Quest, ktorý bol odobrený organizátormi, jednoducho nemohol pokročiť! Našťastie, keďže potrebovali zdravotníka, šiel som vybaviť potrebné veci a po dohode so smrtkou sme mohli ísť do podsvetia.
Tam sa odohrala scéna hodná oskara, keďže Skarabé zasadla na stolec smrti, avšak tu prišlo moje eso v rukáve a vo výbornom hernom súboji vôľ sa nakoniec temná bytosť dostala do kameňa, avšak tým Alessar prišiel o artefakt, ktorý ho držal nažive. Tak sa ponúkol, aby aspoň Belariel mohla odísť. Smrť povolila a vyriekla rozsudok aj nad znetvoreným strážcom, ktorý ju mal sprevádzať "až kým jeho dni neskončia, čo bude čoskoro". Belariel sa mala báť tmy.
Epilóg sa odohral voľne v sobotu večer a v nedeľu a napriek pár maličkostiam som si hru užil.
Neherne som ošetril pár zranení, myslím, že najlepšia bola radosť chalana, keď som mu oznámil, že bude mať jazvu. Popri tom , prechádzka po nádvorí s mojou Veroník a šermovanie s ňou, pár hráčkami a hráčmi a samotným Barbarom Mamutom. Čítate dobre, v našom súboji som mal navrch mierne, ale ja :-P Rovnako som sa zúčastnil turnaja v lukostreľbe, s cudzím lukom a bez možnosti zástrelu som so štyrmi bodmi a jedným šípom v zemi zamával do kamery.
Omnoho lepšie sa darilo mojej drahej, ktorá postúpila do druhého kola šermiarskeho turnaja, keď v prvom kole porazila "Mončičáka" (minuloroční účastníci vedia :-P ). V druhom kole po nanútenej "výhode" a výmene zbrane vypadla. Dodám len jedno všetkým šermiarom i nešermiarom. Keď niekto proti vám kľačí, to NIE JE pre vás výhoda. Má menšiu zásahovú plochu a k tomu výhodný útok na nohy, ktoré sa rátajú za bod. Takže tak.
Nakoniec sme prešli v horúčave dole do dediny, autobusom do Trnavy a rýchlikom do Trenčína, resp. Popradu. Pre všetkým len dodám, choďte tam, ak ste fanúšikom dobrej hry a buďte slušní voči ostatným. Zakončím slovami Romana "Viziho" Vizváryho: "Je to toľko epických hráčov, že to tu nik nekazil a sme šťastní za všetky príbehy, ktoré ste tu rozohrali.
Prikladám zoznam skvelých hlášok, ktoré som mal možnosť zachytiť.
J: "Po lese behá Slenderman, nevidel si ho? Lebo ja sa obzriem a za mnou muž bez tváre!"
Ja: "To som bol ja..."
(Jakub z našej skupiny na mňa - mal som šatku cez tvár a kapucňu do očí)
"Ja behať po lese a mamutiť" (štandardný trollský opis na všetko)
"Prepáčte, ale strašne sa lesknete, upútalo to môj zrak" (Michelle na adresu mojej zbroje)
Pri ceste do podsvetia som zakopol a s úľavou, že sa mi nič nestalo, som započal tento rozhovor.
Ja: "Žijem!"
Smrtka: "To máš dobré."
Súboj múdrosti s trollmi.
Šaman: "Do koľko vedieť Alessar rátať?"
Ja: "Jeden. Dva. Tri."
Trollovia okrem šamana idú na zem: "Ohooooooooo! Múdry on!"
Ja: "Štyri, päť. Šesť."
Šaman ide tiež na zem a všetci trollovia: "Ohoooooooooooooo!!! On ešte múdrejší ako šaman!"
Určite som na mnoho zabudol, ešte treba spomenúť magický kruh, ale to vedia len zasvätení :-D
Dúfam, že sa vám čítanie páčilo a že som vás navnadil na budúci rok.
Páperíčko :-)
Keď je tak výhodné šermovať v kľaku, prečo tak nešermujú všetci štandardne?
OdpovedaťOdstrániťOno je to výhodné najmä pri situáciach jeden vs. viacerí. V každom prípade, pokiaľ chcem znížiť zásahovú plochu, znížim streh, vzniklo na to mnoho techník, najmä Taliani v tom boli preborníci.
OdpovedaťOdstrániťTu však išlo skôr o to, čo som písal - nohy sú za jeden bod. Pri kľaku sa musí snažiť súper, aby ma obehol, mne stačí počkať na jeho chybu. Takže aby som zhrnul. Nie je to výhoda pri šerme "na body".