To, čo som chcel napísať, je o kontrolách v autobusoch. Pýtate sa, že pri tých všetkých námetoch píšem práve o tomto? Kým som tam nebol a nezažil na vlastnej koži, tak som neveril ani ja. Avšak tam som mal skúsenosť, kedy mi neprišlo, že so mnou jednajú ako s kriminálnikom, ba naopak, prišlo mi to prirodzené. Uvedieme na dvoch príkladoch.
Prvý je kontrola revízormi v Lotyšsku. Autobus náhle zastavuje a ja pozerám, že kde sme, pre uistenie, aby som nezabudol vystúpiť. Zrazu do autobusu nastúpi štvorica až pätica ľudí oblečených v tmavomodrej uniforme, prípadne v reflexných vestách. Nápis "Rigas Satikssme Kontrolieris" nenechá nikoho na pochybách - sú to revízori. Na krkoch im visia visačky, podľa ktorých si možno poľahky overiť, o koho ide a či v danom podniku skutočne pracuje. Na otázku, či sa môžu preukázať s ochotou vyťahujú ešte druhý preukaz, pokiaľ nezaberá miesto popri prvom. Potom nasleduje zablokovanie čítačiek (v Rige je nutné si lístok očipovať pri každom prestupe, naozaj každom) a prebieha kontrola. Bez nejakých vražedných pohľadov a podobne. Pokuta za cestu na čierno je 5 lotyšských latov (ekvivalentne asi 7 eur aj nejaké drobné) plus prirážka za drzosť. Naozaj, čím viac revízorovi odvrávate, tým vám viac narastá "taxa". Asi aj preto väčšina ľudí neodporovala a čuduj sa svete, veľa priestupkov sa riešilo dohovorom. Dodávam, že za mesiac som zažil až sedem (!) kontrol, čiže jazda na čierno sa neoplatí, plus náš trolejbus č. 15 bol jedným z ich obľúbených.
Druhý je kontrola na Slovensku. Študujem v Košiciach už šiesty rok a za ten čas som revízorov chytil asi päťkrát, pričom priebeh kontroly možno zhrnúť nasledovne. Nastúpi do autobusu asi dvojica až pätica podozrivo tváriacich sa "týpkov a týpkyň" a sadnú si, či sa postavia na strategicky dôležité miesta. Po opustení ďalšej zastávky, alebo ešte o jednu ďalej vstanú a s ráznosťou kukláčov si to túrujú autobusom, či iný prostriedkom hromadnej dopravy. O nejakej zdvorilosti ani nemožno počuť, väčšinou vám tetka drzo strčí čítačku pred nos, alebo schmatne lístok a študuje, ako by ste tam mali neviem aké vyhlásenia. Nedajbože lístok nemáte, to si potom užijete. Vystúpite z autobusu, kde nasleduje asi pätnásťminútová prednáška, potom jednanie ako s nejakým vrahom a potom odchádzate s pocitom, ako to bude, keď to poviete rodičom. Prípadne hľadáte rezervy v rozpočte. Totálka bola, keď som sa odvážil spýtať, či má niečo na legitimáciu. "Mám odznak!" odfrkla tetka a pred tvár mi strčila niečo, čo kúpite v hračkárstve za 1,50 eur. Nehovoriac o tom, že pre istých občanov (vy-viete-ktorých) kontroly neplatia.
Teraz sa určite zamyslíte, čo tým sledujem. Nie, nevravím, že Lotyšsko je krajina ideálov, respektíve, že sú až tak popredu. Myslíte, že my máme vyššie menovaných "občanov". Oni majú tiež etniká, ktoré im tam robia problémy. Zaujímavé je, že u nich to funguje a u nás nie.
Záverom dodávam, že si nemyslím, že ak budú u nás revízori milší, že nás to spasí, že sa situácia na Slovensku otočí. Je to však maličkosť, ktorá robí deň. Na základe tohto stretnutia príde do práce naštvaný úradník a neschváli vám pôžičku. Naštvaný skúšajúci, ktorý vám nedá skúšku a podobne. A to už za to stojí, no nie?
Súhlasím :3
OdpovedaťOdstrániť