Príbeh jedného Tanečníka

Ide o rozprávanie zo sveta WoW TCG. Jedná sa o hru na motívy World of Warcraft, avšak v kartičkovej podobe, kde dvaja hrdinovia proti sebe vyťahujú spojencov, zbrane, kúzla a plnia epické questy. Aby som však vyrozprával príbeh úplne, musím načrtnúť trochu do histórie.

Písal sa 12.august.2011 a štyri dni predtým som, po spoznaní jedného z najviac awesome ľudí, Cho'galla, prepadol kartičkám a kúpil si štarter deck (štartovací balík) aliančného druida a deň na to absolvoval bg, kde som prehral, ale nebolo to zlé. Avšak práve v tento letný deň sa to zmenilo a ja som sa vydal cestou, ktorá viaže mnoho príjemných spomienok. Išlo totiž o draft, a spomínam si naň, ako by to bolo včera.

V skratke, ťahali sme kartičky, ako keď sa v NHL vyberajú hráči do tímov každú sezónu.
"Čo budeš skladať dnes?" spýtal sa ma Tene.
"Nuž, asi priesta," usmial som sa pred kaviarňou Groteska, "nejako mám chuť ho skúsiť."
Samozrejme, nasledovali Teneho grimasy, lebo priesta chcel skladať aj on. Nuž, začalo sa a ja som potiahol Heal, 2 za vyvolanie, 7 vyliečených zranení. Pokýval som hlavou a vtedy sa to stalo. Dostal sa ku mne druhý booster a ja som ho prezeral a bola tam karta hrdinu. Spočiatku som ju ľahostajne nechal, ale potom som si ju pozrel a to meno. Tilly Fiddlelight, gnómka priest (http://www.wowtcg.cz/karta_zobrazeni.php?id_karty=3578).

Keď som si ten popis pozrel (áno, každý spojenec lieči na začiatku kola jedno zranenie), tak som už doťahoval karty a mal som predstavu obranného balíka, ktorá sa postupne plnila. Pôvodne som mal prianie jedného víťazstva, ale keď prišlo druhé, tretie a štvrté, spoločne s jednou prehrou, výsledok bol výhra v drafte a mne padla sánka od úžasu. Môj druhý turnaj, víťazstvo a uznanie od Nukliho (tiež človek, na ktorého spomínam len s úsmevom), že nováčik vie skladať balík, je potešiteľný fakt.

To ale odznelo, a darilo sa mi i naďalej, veď na battlegroundoch som zbieral tretie a štvrté miesta, avšak raz na priateľskej partii doniesol Cho'gall warlocka a začala sa hra, ktorá mi dala prezývku "Tanečník". Klasická mlátička, zranenia na hrdinov lietali na obe strany, avšak, nejako získal prevahu a mne začalo prihárať pod zadkom, tak som flipol (otočil) hrdinu rubom navrch, aby som získal liečenie zranení. Až sme došli na magickú hranicu, kedy mi ostávalo jedno zranenie a vtedy začala tá pravá paráda. Presne traja spojenci a prišiel heal 3 zranení. Avšak Cho'gall vytasil kúzlo, ktoré ma vrátilo na ten istý moment. Nič by na tom nebolo, keby sa to druhé kolo nezopakovalo. A takto to bolo ďalšie štyri kolá, kým ďalšia abilita neukončila moje pôsobenie v dueli.
"To bol teda taneček," uznal Cho'gall a dodal, "skrátka, Pán Tanečník."

A tak sa veci menili, raz k lepšiemu, raz k horšiemu, a aj napriek tomu, že sa mi prestalo dariť, stále som bol "Tanečník". A vskutku, healy som vyťahoval parádne a stále držím nejaké miestne rekordy (9 chorôb od death knighta a heal 21 zranení za kolo), avšak nejako to nestačilo. Navyše sa zmenil systém hrania a po základnej časti sa začala hrať play-off. Buď som dostal toho, kto ma v základnej časti porazil a porazil ma znovu, alebo som sa tam ani nedostal. Tak začala éra neistého skúšania iných hrdinov, avšak vždy som sa k nej vrátil. K mojej priestke. Či som s inými classami zahral viac, alebo menej úspešné turnaje, skrátka, nebolo to ono a tak som znova hral Tilly.

Úprimne poviem, bolo to miestami aj zúfalé. Skrátka, priest; holy, nemal dosť útoku a shadow zasa nestíhal s healom. Celkovo by som zhodnotil, že priest novými edíciami utrpel a musel sa spoliehať viac na spojencov, čo je pomerne ľahko poraziteľné. Tak som teda rozpustil priesta úplne a začal ho skladať od základov. Stále tomu ale niečo chýbalo. Nuž, mal som momenty, keď som myslel, že to už zabalím, niečo iné hrať totiž neprichádzalo v úvahu. Avšak mal som super ľudí, áno, sú menovaní v článku, a tí mi pomohli ostať, za čo som im vďačný. Ešte tu bola jedna osoba, ktorá pomohla Tilly vpred a neskôr mi dala darom jej foilovú verziu. Ráchel, dnes už moja láska, vtedy dievča, ktoré tešilo okolie, pretože mala ten dar. Totiž okrem bg v Poprade som začal chodiť aj do Košíc, pretože niekedy mi skrátka bolo smutno.

A ono sa to nakoniec k lepšiemu pohlo. Vyšla nová edícia a mne sa páčili karty, avšak na jednom košickom bg som sa stretol s jedným článkom, ktorý balíku chýbal. Bola to slečna Faenis the Tranquil (http://www.wowtcg.cz/karta_zobrazeni.php?id_karty=4450). Niečo, čo na konci kola lieči všetko jak šialené? Áno, obrana sa posilnila a healy sa znovu začali točiť. Ale ešte to nebolo ono úplne ono. Raz som tak prezeral karty a zrak mi padol na jednu, ktorú som mal už dávno, ale až vtedy som ju docenil. Išlo o Azure Skyrazor, modrého draka ( http://www.wowtcg.cz/karta_zobrazeni.php?id_karty=4034 ). Stačí zahrať abilitu (kúzlo) a všetci udrú, ako káže zákon. Tak som to vymenil a čakal na zázrak.

17.februára.2012, sa to ešte nestalo a s mojou láskou som trošku trpko konštatoval, že asi som to neurobil správne a že musím znovu meniť karty, ale nápady mi došli. Nepriznal som to, ale bolo to jasné, najmä jej.

Avšak potom o týždeň, presne 24.februára toho roku sa to začalo znovu magicky. Prvá výhra, hneď na to druhá, potom prehra a prišiel duel práve s Ráchel. Vtedy som povedal, že ak mám byť v topke, tak si to musím zaslúžiť. Bolo to drsné, ale nakoniec to vyšlo. Potom ešte jedna výhra a semifinále mi priradilo znovu toho, kto ma porazil. Stal sa ale magický moment, kedy protihráč nesprávne odhadzoval karty a ja som sa už pripravoval na trpký koniec. Ale vyššia spravodlivosť zvíťazila a ja som išiel hrať finále. Nemôžem opísať to napätie, lebo to šlo pomaly, ale potom som sa dostal do kontroly hry a  všetko už bolo super a nakoniec...Výhra. Znovu a najmä na regulérnom battlegrounde. Cítil som sa ako majster sveta. A všetci tí awesome ľudia tam boli so mnou, aj Tene, hoc len v mysli, ale ráta sa. Presne šesť mesiacov a dvanásť dní trvalo moje snaženie a minulosť so súčasnosťou si podali ruky.

Nuž, neviem, akým smerom sa vo WoW TCG budem uberať, pretože vychádzajú nové edície a staré odchádzajú do "classicu", čiže na turnajoch, kde sa používajú kmeňové edície, tzv. "core", sa už nedajú hrávať. To isté raz postihne aj Tilly, avšak teraz už môže byť spokojná, pretože ukázala, že aj obranný balík a naoko slabučká priestka dokáže narobiť veľký vietor. A až to raz bude, na classicoch si ju stále rád zoberiem. A kto sa spýta, vždy mu rád rozpoviem "Príbeh jedného Tanečníka".